Pandora dva

Anton Pižurný: Ako spätne hodnotíte váš vlastný pobyt v Detskom mestečku Trenčín-Zlatovce?

Branislav Ladický: – Život v Detskom mestečku bol priam dokonalý. Možno by mi ho v tej dobe mohli závidieť aj podaktoré deti, ktoré žili v biologických rodinách. Detské mestečko malo v rukách prvky domácnosti, chovali sme zvieratká, zeleninu, kvety, športovali sme mnoho a veľa záujmovej činnosti sme mali. To je – naopak – práve to rodinné a osamostatňovanie, ktoré tam prirodzene fungovalo. Moji rodičia v Detskom mestečku mali určitý systém, ktorý musel fungovať a aj fungoval. Bol to veľmi dobrý systém, ktorí sa odzrkadlil aj na výsledkoch nás detí v rodinnej bunke. So všetkými som si vždy veľmi dobre rozumel.

.

BL: – Detské mestečko rodinného typu fungovalo skoro ako dokonalé zariadenie pre deti rôzneho pôvodu, lenže toto sa znepáčilo našej vláde a J. Mikloškovi, – dnes komisár pre deti – a vytvorili v roku 2005 klasický Detský domov, kde deti rodia deti, nedokončujú školy a páchajú trestnú a drogovú činnosť. Jeho zmena z rodinného systému na pseudo rodinný systém nebol o skutočných hodnotách pôvodného projektu, ale o krátkozrakých politických zámeroch.

Z vlastných skúsenosti môžem povedať, že zmennosť a striedanie služieb v skupinovom systéme, ktorý vznikol je teraz vážny problém v Detskom mestečku. Spôsob striedania vychovávateľov poskytuje príliš krátky kontakt na to, aby mohla vychovávateľka citovo podnecovať a vyvolávať hlbšie city. Vzťah vychovávateľka – dieťa je veľmi neosobný a plytký. Pre nás odchovancov, ktorí sme žili v rodinnom type Detského mestečka, bolo šťastím, že nás vychovávali v tomto kvalitnom vysoko odborno-výchovnom zariadení kvalifikované manželské dvojice. Tým, že našimi vychovávateľmi dvojicami boli manželské dvojice, nám tak prirodzene ponúkali model rodiny, vzor ženy a muža – otca rodiny, že sme v nich našli blízke, vzťažné osoby..

.

BL: – Dobrá otázka. V roku 2017 sa mi podarilo v spolupráci s architektom Detského mestečka celý komplex (areál mestečka) zapísať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR. Je dôležité, aby si kompetentní uvedomili, že len hrady a zámky môžu byť kultúrnou pamiatkou bez ľudí. Zariadenie, akým Detské mestečko je, bez detí a bez náhradnej výchovy rodinného typu, prestáva byť unikátom.

.

Nevidím do hlavy zriaďovateľa Detského mestečka, len jedno viem isto. Treba vrátiť model rodinnej výchovy do Detského mestečka. Najmä keď posledné zistenia na Slovensku hovoria o tom, že až 80% detí vyrastajúcich v detských domovoch bežného typu sa po odchode z nich nevie zaradiť a začleniť do spoločenského a občianskeho života!

.

.:.

foto Branislav Ladický