Pandora dva

🎵 S C H U B E R T
(Vôňa hudby)

Znova sa otvorili dvere, ale tentoraz tie, vedúce do miestnosti zozadu, kadiaľ prednedávnom vošiel Schubert. V ľahučkých šatách, na pleciach iba s krátkou pelerínkou, vošla Karolina, ktorá sa vrátila z rannej prechádzky parkom. Franzovi sa zastavil dych, cítil, ako mu krv začala horúcejšie prúdiť do celého tela. Dcéra grófa Esterházyho s drobnou kytičkou fialiek v prštekoch sa na Franza milo usmiala a vystrela ku nemu ruku s kytičkou.
– Pozrite, majstre, nie sú krásne? Priam filigránske umelecké dielka. Náš stvoriteľ je naozaj najväčší umelec.
Schubert sklonil hlavu ku kvietkom a silno potiahol nosom. Vstúpila do neho omamujúca vôňa, ktorá mu vošla do hlavy, až mal na chvíľu pocit, že nevie, kde je. Zdvihol sklonenú hlavu, usmial sa, uprel svoje oči spoza okrúhlych rámov okuliariek na ružové líca Karolinky.
– Máte pravdu, slečna. Aj naše umelecké snaženie hudobníkov je len plesknutím dlaňou do vody v porovnaní s jeho mohutnou symfóniou života.
– To ste povedali krásne, majstre!
.
Schubert sa uklonil, posadil sa za klavír a ukázal vedľa seba. Dievčina si pritiahla druhú stoličku a sadla k nemu. Pozreli sa na seba, potom vnorili svojich dvadsať prstov do čiernobielej klaviatúry a kaštieľom sa rozliali prvé klavírne tóny toho dňa.
.
Keď skončili, grófova dcéra vzala kytičku položenú na klavíri:
– Dám vám ich do vázičky, sem na klavír. Môžem?
Schubert sa usmial a pokýval hlavou. Karolinka priniesla krásnu porcelánovú vázičku s vodou, dala do nej kvietky, položila ju na pravý vrch klavíra a povedala:
– Možno vás budú inšpirovať, – potichu za sebou zatvorila dvere.
.
Franz chvíľu nehybne sedel usmiaty nad klaviatúrou, v hlave sa mu znova začala opatrne vynárať melódia z rána. Natiahol sa k vázičke, párkrát do seba vdýchol vôňu kvetov, položil jemne prsty na klávesy a vo svete prvýkrát zazneli prvé tóny jeho budúcej skladby „Fantázia F mol“, ktorú potom neskôr venoval Karolinke.
.

© Anton Pižurný
foto mladý Schubert