🔻🔺 B O D K A Ako to vlastne teda myslel básnik Andrej Braxatoris – Sládkovič v závere jeho slávnej ódy na lásku, – v jeho Maríne, najdlhšej ľúbostnej básni na svete? Srdce ako diamant v hrudi (ľudskej), alebo v hrude (zeme) nezhnije? Pre istotu dal básnik na písmeno „e“ – bodku. Asi mal na mysli oba významy. Marína sa totiž vykladá aj ako […]

NIKDY SA NEVZDÁVAJ Stromy sú živé tvory. Ani strom nie je len vec. Ak začnú píliť strom, keď sa do jeho tela zahryznú zuby píly, alebo jeho tepny pretnú sekerou, poranený vyšle poplašné signály, ktoré zachytia jeho drevení bratia. Stromy majú svoje korene, ako prsty vnorené do matky Zeme, z ktorej berú svoju silu, pijú vlahu z neba, prúdi s živicou ich tepnami až do […]

Čas obeda sa blížil. Mojím najobľúbenejším jedlom boli, sú a budú práve bryndzové halušky. Mohol som ich jesť hocikedy a v akomkoľvek množstve. Moja mama ich hádzala z lopárika do vriacej posolenej vody, ja som mal za úlohu zatiaľ miešať na panvici pražiacu sa cibuľu. Tak som pribehol aj teraz. Cibuľa už rozváňala na celú kuchyňu. – No kde si? Cibuľka už aj bude! […]

CES MOS APOLO (Linduškina cesta domov zo škôlky) Linduška nastúpila po prvýkrát do škôlky. Keď po ňu na tretí deň babka prišla, nefňučkala pri dverách ako ostatné deti, ale vnútri si pokojne čosi kreslila. Keď sa babka ukázala vo dverách, potešila sa, utekala ku stolčeku a priniesla ukázať babke, čo si kreslila. Bolo to mapka, jej mapka cesty domov, modrá vlnovka […]

Vždy mi srdce trhalo to, koľko dobrých kníh by sa dalo vytlačiť namiesto tých ton reklamných letákov. .:. Niekedy neviem, čo chcem. Ale vždy viem, čo nechcem. .:. ap

<3 A H O J Skupinka celkom malých detičiek z materskej škôlky, pridŕžajúc sa vodiaceho lana, disciplinovane v žltých vestičkách cupotala v sprievode dvoch slečien učiteliek. Ako som ich pešo predbiehal, odrazu na mňa zavolalo jedno dievčatko: – Ahoj! Usmial som sa a tiež som povedal: – Ahoj. Odpoveďou mi bolo hromadné "Ahooooj" všetkých detí… […]

SOM ZA ODLUKU POLITIKOV OD ŠTÁTU! Politici sa živia táraním. .:. (ap)

V Banskej Štiavnici boli „dvere nikam“. Už nie sú, múr zvalili. .:. foto AP

N E P I T A F …Každý deň sa učím, že všetko tu je dočasné, a je mi preto na smiech to večné čvachtavé pachtenie sa po mizivom marive, ktoré ničím nenaplní hroby, iba pozostalým uberie z nádeje, že svet mohol byť krajším… .:. (c) Anton Pižurný foto hrob Jules Verne

SABAT NA ŠTANGARÍGLI (Krupinské bosorky) Za vernosť, preukázanú v bojoch o uhorský trón, udelil panovník Ladislav Pohrobok Krupine roku 1453 privilégium, podľa ktorého mohla používať osobitnú ochranu uhorských panovníkov ako slobodné kráľovské mesto. Po útokoch Turkov utrpela Krupina veľké škody, preto na obranu pred tureckým nebezpečenstvom mesto budovalo hradby s […]