LIST JOŽOVI URBANOVI K ŠESŤDESIATKE (LX).
Ahoj Jožo,
spomínam si na teba aj pri príležitosti tvojich nedožitých šesťdesiatych narodenín.
Brácho, to ti je už vek, poviem ti. Jednou z výhod je to, že už takmer nič nemusím a môžem skoro všetko. To, čo sa vo mne navrstvilo za tie roky, teraz len pohodlne vyberám ako z veľkej bonboniéry, dávam tomu tvar slov a viet. Ide to skoro samé, paráda.
–
Hľadím na fotku bájneho vrchu Sitno a spomínam si, ako sme naň spolu išli v deväťdesiatych rokoch na tvojom novom modrom Seate. Kúsok pred vrcholom sme zapadli do výmoľu. Pridával si plyn, mykal si rýchlostnou pákou hore dolu, to isté aj s ručnou brzdou. Keď sme stále boli na mieste, kolesá sa už prekrúcali až bolo cítiť zápach spálenej gumy a tebe sa v tvári začínal vytvárať ten tvoj známy výraz, ktorý naznačoval, že onedlho tvoj hnev exploduje ako sopka Sitna, všimol som si, že zbytočne pridávaš plyn, lebo ručnú brzdu si mal zatiahnutú…
–
Nakoniec sme sa ale dostali až na vrchol Sitna a ty si o ňom a o našom výlete napísal skvelú reportáž do Literárneho týždenníka….
–
Vtedy som si pomyslel, že básnikom by nemali dávať vodičské preukazy… No a možno si včas mal zatiahnuť aj rušnú a ručnú brzdu svojho života…
–
Svet v roku 2024, ktorý práve končí, je v riadnom chaose, jedni vravia, že sme na pokraji Tretej svetovej, iní že je to blud, ale toľko nenávisti, také rozdelenie medzi ľuďmi som zatiaľ ešte nezažil. Až sa zdá, že to niekto naschvál takto riadi…
–
Ale teraz na to radšej nemyslime, radšej si nalej tam hore dákeho silného nebeského nektáru a drž nám tam fleka.
-Všetko naj, brácho.
.
Tvoj Tono Pižurný
29. novembra 2024 Senec
foto Ľubo Vojtek: Jozef Urban
.:.
Slovenský básnik a textár, publicista Jozef Urban na narodil
29. novembra 1964 v Košiciach, tragicky zahynul v jeho modrom Seate
28. apríla 1999 a pochovaný je vo Zvolene.
....."Až sa zdá, že to niekto naschvál... ...
Celá debata | RSS tejto debaty