OPATROVANÉ SLOVÁ(K narodeninám Braxatorisa Sládkoviča)
.
Keď kráčaš cestou peknou, nenáhli sa.
Zastav sa pri každom obnaženom koreni,
svoj zrak opri o mäkkú velebnosť
tyrkysových svahov,
preťatých žilami neviditeľných chodníkov
a zurčiacich ľadových tepien,
so stopami smädu a čistými myšlienkami.
.
Kráčaj pomaly a do svojich pľúc
mocne nasávaj stále nový život
zeleného lístia a omamnú,
sladkú vôňu schnúcich býľ
neskorého leta.
Je dobré, ak pálenie tvojich chodidiel
nedá pokoja ceste,
ktorá môže byť cieľom.
.
Cieľom rovnako konečným,
ako aj večným začiatkom.
Na tejto ceste nikdy nejdeš sám,
na tejto ceste kráčate mnohí,
táto cesta presne vie,
že naše nohy hodujú spoločne
v dotyku s našou matkou,
táto cesta sa kľukatí
pod láskavým pohľadom
nášho otca.
.
Nevzdoruj únave!
Poddaj sa jej, veď okolo teba
plynie večnosť.
Poddaj sa jej,
veď vďaka nej
sa na chvíľu zastavíš
a môžeš uvidieť to,
čo ti inokedy márnomyseľne uniká
do cudzej krajiny zabudnutia..
.
Cestou na vrchol nes v sebe slová,
ktoré opatruj, skúmaj srdcom,
obaľ do duší tých pred nami
a vynes ich nahor,
vynes na vrchol tento poklad,
hoci by si ich mal odovzdať
s ostatným výdychom.
.
Tie slová sú: láska, vlasť, rodina…
.
Keď sa ponoríš do výšky pod sebou,
nezabudni pozrieť ešte vyššie:
nad tebou vo večnosti
sú všetci tvoji blízki,
tam v modrozlatom oceáne
v teplých bielych dlaniach
na každého čaká
nádhera splynutia.
.
Za slzy sa nehanbi:
sú to predsa kvapky
toho mora.
.
Dosiahol si cieľ.
.
Tak môžeš znova začať.
.
.:.
(c) anton andrej pižurný
foto JM
Celá debata | RSS tejto debaty