Vycházka v Příbrami

„Náš život hoří jako svíce a mrtví milovat nemohou.“

Český básnik Václav Hrabě, narodený 13.6. 1940 je známy ctiteľom českej beatnickej poézie ako jedna z legiend. Bol nielen básnikom. Bol aj muzikant, básnik – pesničkár, trochu anarchista, štipku bluesman s dušou napáchnutou Ginsbergom. Václav bol autorom mnohých nesmrteľných veršov, plných bolestnej pravdy, túžby a nezničiteľnej nádeje.

Václav Hrabě počas svojho života (zomrel ako 24 ročný – presne ako Wolker – v roku 1965) nevydal jedinú básnickú zbierku. Vyšli až po jeho tragickej smrti ako „Blues v modré a bílé“, alebo „Blues pro bláznivou holku“. Knižne bola vydaná aj jeho novela „Horečka“. Jeho texty zhudobnil nestor českého bigbítu, Vladimír Mišík…

.:.

Ja som knihovník a kníhkupec. Na vojne som bol druhým rokom v Příbrami na zabezpečovačke prvej armády ako štábny pisár. Raz, počas „vycházky“ načierno, som sa na pive zoznámil s fajn pánom. Vysvitlo, že je vedúcim kníhkupectva na námestí a tak keď zavreli knajpu, išli sme pokračovať do jeho kníhkupectva. Popíjali sme a zhovárali sme sa o literatúre. Po chvíli mi hovorí: „Víš, kdo sedával na té stoličce, jak sedíš ty teď?“– nevedel som. Odpovedal mi: – „Vašek Hrabě“…

Nad Příbramí svietila Svatá hora. Ráno sa pomaly linulo do kamenných uličiek.

Za tú vychádzku načierno som dostal tri dni ostrej basy. Stálo to za to.

.:.

MILENKA POÉZIA

(Václavovi Hraběmu)

 

Zadusil si sa plynom pri 2,8 promile

po večeroch s Ginsbergom a odletel si preč

za pasákmi poézie koštéřmi metafor.

Nemal si notebook a svoje verše si zapisoval

ostrúhanou ceruzkou rovno do svedomí.

 

Počuješ to ráno s oblakmi ako metastázy duše

kde cigaretový dym už preletel džezovým klarinetom?

Tvoje jazvy na živote, ktorý bolí neustálou výčitkou

ako plačlivé blues ti zo srdca urobili drahokam v hrudi.

 

Tento svet ale nebol pre teba, Vašku.

 

Veril si v dobro, v lásku žiť

a tá ťa zabila.

Tí, ktorí sú spravodliví

tí vedia že kríž

si musíš niesť sám.

 

Bol si obutý v topánkach anjela,

ktorý blúdil s božími poslami miestami,

kam sa to ráno už nedostalo.

 

Ty si dobre vedel, že manželstvo

je pokračovaním lásky

inými prostriedkami,

lebo tvojou najvernejšou milenkou

bola aj tak Poézia.

.:.

Anton Pižurný

foto a.a.

Vladimír Mišík – Láska je jako Večernice (Variace na renesanční téma) – YouTube 

Nádej a Viera

06.07.2026

NÁDEJ A VIERA Marian Čekovský je skvelý muzikant a zabávač. Myslím si, že tento „kšeft“ zobral podľa hesla „Keď dávajú, ber“ a na tom celom sa výborne zabával, keď to naspieval s manželkou Natašou na Devíne 5.júla 2026 na „celoštátnych oslavách príchodu Cyrila a Metoda.“ Autorom hudby je výborný hudobník Bugala, autorom textu Vlado Krausz. Text [...]

Možno

21.06.2026

SLNEČNÁ BÚRKA Míňame sa ako myšlienky, ktorých hadie hlavy ešte spia, ale horúčava už syčí apokalyptickým ohňom nenávisti medzi národmi, hoci všetci máme rovnakú krv a spoločných predkov. Dokážeme tvoriť láskou nový život, zázrak nad zázraky. A rovnako ho dokážeme chladnokrvne zabíjať kyretážou, alebo raketami. Mám strach, že [...]

Voňajún

21.06.2026

TICHO PO BÚRKE – Hromy, blesky – až sa nebo chveje… Vieme, že čo bolo, to už nie je, chcem zložiť svoj chrbát, kosti, hlavu, srdce preložiť na tú stranu pravú, – chcem dýchať po búrke ten čistý vzduch a tie dni skuhravé viac neprídu: Už kukučky do neba volajú, – že pomaly končí nádherný voňajún… .:. (c) anton andrej pižurný [...]