Paleta života

💦🎗PALETA ŽIVOTA
V istej krajine zúrila občianska vojna. Národ bol nezmieriteľne rozdelený na dva tábory, ktoré ovládali politici.
Jedného dňa vládni vojaci zatkli skvelého umelca, maliara obrazov, ktorý bol známy svojím nekompromisným postojom k životu a umeniu. Tvrdil, že nikto si nemôže kúpiť skutočné umenie, pretože to nie je na predaj. Vedelo sa o ňom, že neuznáva politiku vládnej strany a bol preto vyhlásený za vlastizradcu a odsúdený na smrť.
Rodina ho už dávno opustila, priatelia sa od neho odvrátili, nemal domov, nemal žiaden príjem. Prežíval už len ako dohárajúci knôt na sviečke. Nikdy sa však nespreneveril svojmu presvedčeniu o tom, že pravda je len jedna a tá nie je na predaj.
Jednému z generálov však napadlo, že by ešte mohol dostať šancu, ak by jemu a jeho štábu namaľoval krásne obrazy. Výtvarník to zo začiatku razantne odmietol, že on sa nikdy nezapredá za žiadnu cenu, ale keď mu priniesli kopu prvotriednych farieb, plátien a maliarskeho náčinia súhlasil, lebo miloval výtvarnú tvorbu, ale s tým, že tie obrazy bude maľovať zadarmo.
Tak sa aj stalo. Namaľoval obrazy všetkým generálom, ktorí boli uveličení, že sa stali majiteľmi krásnych diel.
Generál mu však potom prikázal, aby namaľoval obrazy pre všetkých ministrov a členov vlády.
Umelca ubytovali v prepychovom ateliéri, kde sa po dlhom čase konečne poriadne najedol, umyl, vyspal a splnil aj túto úlohu.
Ďalej však od neho chceli, aby namaľoval obrazy pre všetkých členov parlamentu. Umelec žiaril posvätným ohňom tvorby, farby z jeho štetcov len tak fŕkali a stalo sa tak.
Potom za ním potajomky začali chodiť jeho bývalí priatelia a tiež žobronili o obrazy. Výtvarník im vyhovel.
Prichádzali za ním aj jeho bývalé lásky, umelec stále maľoval.
Nakoniec, keď namaľoval posledné obrazy aj pre svoje deti, prišiel za ním posol v sprievode dvoch ozbrojených vojakov s dokladom, že mu je udelená milosť, lebo vládni sudcovia uznali, že sa svojou tvorbou vykúpil z trestu.
Vtedy z posledných síl rýchlo vytiahol z puzdra vojakovi, ktorý stál blízko pri ňom z puzdra revolver, zvolal:
– Život je pominuteľný, ale umenie je večné! – a vpálil si guľku do hlavy.
.:.
Anton Pižurný
20.4. 2024 SL11 (4:00)
kresba Juraj Bocian

 

 

Nádej a Viera

06.07.2026

NÁDEJ A VIERA Marian Čekovský je skvelý muzikant a zabávač. Myslím si, že tento „kšeft“ zobral podľa hesla „Keď dávajú, ber“ a na tom celom sa výborne zabával, keď to naspieval s manželkou Natašou na Devíne 5.júla 2026 na „celoštátnych oslavách príchodu Cyrila a Metoda.“ Autorom hudby je výborný hudobník Bugala, autorom textu Vlado Krausz. Text [...]

Možno

21.06.2026

SLNEČNÁ BÚRKA Míňame sa ako myšlienky, ktorých hadie hlavy ešte spia, ale horúčava už syčí apokalyptickým ohňom nenávisti medzi národmi, hoci všetci máme rovnakú krv a spoločných predkov. Dokážeme tvoriť láskou nový život, zázrak nad zázraky. A rovnako ho dokážeme chladnokrvne zabíjať kyretážou, alebo raketami. Mám strach, že [...]