Ľudovít to vzdal a dal sa do hodovania. Poháre sa dolievali, misy sa vždy znova plnili. Onedlho sa mu všetko začalo miešať dokopy. Už ani poriadne nevedel, kde je, čo robí. Len s námahou držal oči otvorené. Žmúriac sa zahľadel na sitnianskeho rytiera, ktorý sedel za stolom oproti nemu. Na jeho kolenách sedela dievčina, obrátená chrbtom k Ľudovítovi. Ako sa nahla ku stolu […]
Pokračovanie článku