Pandora dva

Sťahovali sme sa tým klasickým veľkým žltým nákladným autom. Byt, kam sme sa naťahovali bol v Žiline na sídlisku Hliny VIII. Oproti legendárnej krčme „Čapkovička“. Môj samotný vstup do triedy Gymnázia na Veľkej Okružnej bol tiež zaujímavý. Tretia D. mala práve hodinu matematiky. Učil ju mimoriadne erudovaný a prísny profesor. Keď ma pani riaditeľka uviedla do triedy, ostal som chvíľu stáť pred katedrou. Riaditeľka odišla. Profesor si ešte niečo písal a potom sa na mňa pozrel. Chvíľu neveriaco hľadel:
– To čo máš za nechty? A neprezutý. No to bude pekný nový žiak!
Bol som oblečený v riflovom komplete, tričko s Queenom, v teniskách s hrubou podrážkou, ktoré sme volali „Číny“. Nuž a nechty? Tie som si namaľoval na čierno a zastrihol na rovno, ako som to videl na treťom albume Queen „Sheer Heart Attack“. Profesor ešte raz pokrútil hlavou a poslal ma sadnúť si k chalanovi v lavici pri okne. Potajomky som sa po čase poobzeral po triede.

Táňa sedela v druhej lavici, v rade pri dverách…

V triede 3. D. žilinského gympla sme boli len šiesti chalani a tridsať báb. Najlepšie bolo umiestnenie našej triedy. Rovno pod oknami bol starý cintorín. Nie raz profesori museli prerušiť vyučovanie a počkať, kým dohrá dychovka smútočný pochod. A do neďalekej krčmy sme chodili na pivo. Mala príznačné meno: Márnica.

Inak, tušil som, že to bude pomerne zaujímavé štúdium, pretože som bol už ako-tak literárne informovaný z Ferkovej knihy „Keby som mal dievča“ a najmä Jánovho Lenčovho „Rozpamätávania“, ktoré bolo práve o tomto profesorskom zbore, v ktorom predtým sám učil. A dej mojej obľúbenej knihy „Keby som mal dievča“ od Milana Ferku sa odohrával v Žiline.

Táňa bola evidentne vodkyňou babskej svorky našej triedy. Samozrejme sme v prvé dni po sebe iba zazerali a k nejakej bližšej konverzácii ani neprišlo. Od ochotnejších spolužiakov som sa dozvedel, že je vynikajúcou tanečnicou. A že je zasnúbená s akýmsi umelcom, čo samozrejme profesorský zbor patrične iritovalo. Viac sa mi páčila Renata, ktorá sedela s ňou v lavici. A práve ona ma pozvala na blicovanie počas voľnej hodiny práve k Táni do bytu, ktorá tam bývala s mamou.
Nabral som odvahu a priniesol som aj fľašu vína. Tých fliaš tam bolo viac. Zišlo sa zdravé jadro kolektívu, ktoré tvorilo asi päť báb a traja chalani, plus ja. Debata sa viedla väčšinou okolo školských tém, okolo hudby, okolo kníh. Vypil som svoj pohár a išiel som ku knižnici. Sartre, Kafka, Saroyan, Ferlinghetti… Keď som zbadal aj Hlavu XXII., vybral som ju a išiel ku Táni:
– Toto čítaš?
– Samozrejme a čo si myslíš, prečo ich mám v knižnici? – napoly urazená a napoly šarmantne mi odpovedala.
– Veď dobre, ja len, že nepoznám veľa báb, ktoré čítajú týchto autorov.

Táňa sa usmiala a išla ku gramofónu. Vybrala z obalu vinylovú platňu a položila ju pod ihlu. Začalo hrať Collegium musicum.

Prešlo mnou mrazenie. Vrátil som sa ku stolu, nalial si za plný pohár vyzunkol som ho na ex.

Prišla ku mne Renata a položila mi ruku na plece.
– Tak čo, pôjdeme dnes späť do školy?

Táňa vymenila platňu. Začal spievať Mišík Kainarov Obelisk.

Do školy sme sa v ten deň už nevrátili…

Začali sme chodiť častejšie von na pivo. Dozvedel som sa, že Tánin otec bol pilot, ktorý za zvláštnych okolností zomrel. Vraj priveľa pil. Jej mama bola prísna, ale fajn pani. Židovka. V Táninej minulosti bolo toho veľa záhadného. Celkom dobrá motivácia na písanie básničiek. A veru aj som písať začal. Nikdy medzi mnou a Táňou k ničomu bližšiemu neprišlo, ale dal som jej meno „Pávooká“ a moje básne som nechával v jej lavici. Keď prišla do triedy (obyčajne chodila ako posledná), našla si lístok, prečítala, usmiala sa a ukázala mi vztýčený palec.

.:.
(c) Anton Pižurný
ZLATÁ SKRINKA A LA REUNION
foto Táňa, La Reunion, 20.máj 2006

P.S.
V piatok 25. septembra 2020 máme v Žiline stretávku spolužiakov z Gymnázia Veľká Okružná po 40 rokoch.
Naša spolužiačka Táňa P. nás v roku 2007 navždy opustila…
Pôjdem po prvýkrát k jej hrobu zapáliť sviečku… po 13 rokoch..
Naše posledné spoločné zážitky som opísal v rukopise „ZLATÁ SKRINKA a la Reunion)“, ktorá je pripravená na vydanie,
.:.
(ap)