Založ si blog

Barkóczy! Dosť!

BREKOVSKÝ ČIERNY ŽREBEC
(Miško Maťuka)

Majiteľ pyšného Brekovského hradu Fero Barkóczy bol nie dobrý človek. Svojich poddaných tak žmýkal tvrdou robotou na panskom, že na svojich vlastných roličkách mohli robiť iba v noci.
Cez deň padali pod korbáčmi drábov, nemali chvíľky oddychu. Ak sa náhodou od veľkého vyčerpania vzopreli, už aj ich brali na hrad, kde boli nemilosrdne bití na dereši.
Takáto otročina veru nemilosrdne ubíjala ducha poddaných. Pán, ktorý toto dlho robí sa nedočká dobrého konca. Barkóczy nikoho nešetril a jeho zlá duša sa mu vykreslila aj do tváre.
.:.
Les tuho zavoňal omamným dychom a jeho lúky zvláčneli. Miško Maťuka si nahnevane pretrel prudkým pohybom tvár, pristála mu na nej hodvábna sieť Babieho leta.
Potom sa usmial, zhlboka sa nadýchol, popohnal svojho milovaného koňa a vošiel hlbšie do lesa. Bola to práve krásna chvíľa v jeho živote, kedy nemusel myslieť na to, ako zase budú musieť ísť celá rodina hrdlačiť na panské.

Len takéto chvíľky mu pomáhali ísť stále ďalej v neutešenom poddanskom otroctve Fera Barkóczyho.

Vraví sa, že svet je najkrajší z konského chrbta. Bola to pravda. Miško by svojho milovaného koňa nevymenil za nič na svete, bol pre neho najkrajšou a užitočnou potechou.

Miško svojho tátošíka kúpil na trhu. Koník bol zúbožený, trčali mu rebrá, jeho majiteľ asi s ním nemal zľutovanie, mal hrivu od blata. Bolo na ňom vidieť, že často aj dostával bitku.
Predávali ho lacno, ale Miško videl, že zviera je dobrého pôvodu. Pozbieral preto všetky svoje úspory a kúpil ho.
– Ale dávajte si na neho pozor, je zlostný, niekoľkých už dokaličil – upozorňoval predávajúci.

Maťuka si koňa odviedol domov a začal sa o neho starať. Keď zviera zacíti lásku a starostlivosť, zmení sa, hoci si predtým veľa vytrpelo. Tak sa to aj podarilo. Z polomátohy sa vykľul krásny žrebec, z ktorého mali všetci radosť. Najviac sa všetkým páčila jeho nádherná belostná hriva.

Jedného dňa Barkóczy, keď išiel okolo Maťukovho domu, začul z maštale erdžanie. Zarazil sa, odkiaľ by jeho poddaný nabral koňa? Išiel do maštale a keď zbadal krásneho vraníka, akého nemal ani on na hrade, rozzúril sa.
– Odkiaľ ho máš, kde si ho ukradol? – kričal na Miška.
– Neukradol som ho, kúpil som ho na trhu.
– Netáraj, kde by si ty mal na kúpu takéhoto koňa? Určite si ho ukradol z mojich stajní!
Obrátil sa na svojich pandúrov:
– Berte ich! Koňa späť do mojej maštale a tomuto zlodejovi vyťať päťdesiat palíc!
Darmo Miško prosil, zaprisahával sa. Barkóczy bol neľútostný. Závisť ho tak opantala, až mu prišlo zle. Ten kôň bude jeho a nie dákeho žobráka!

Ten, kto nemá rád kone, nemá rád ani ľudí. U Barkóczyho to platilo dvojnásobne. Nevedno, kde sa v ňom vzalo toľko zla a nenávisti. Niektorí ľudia žijú z lásky, on žil zo závisti a nenávisti. Jeho žilami akoby netiekla krv, ale žlč. Bol to jeden z najhorších hradných pánov široko ďaleko.

Mával chvíle, keď ho tak ukrutne bolela hlava, až si ňou búchal o kamenné múry. Zbytočne posielal po bylinkárky, nič mu nepomohlo. Tak ich začal podozrievať, že mu pomôcť nechcú, a to ho rozzúrilo ešte viac.

Jednej noci, keď znova nemohol spať a hľadel z hradu tmavého lesa pod ním, odrazu sa mu zazdalo, že začul dupot kopýt a posmešné konské erdžanie. Myslel si, že sa mu to len zdá, ale erdžanie zaznelo znova tak strašne, až mu stuhlo celé telo. Obloha bola tmavá, len mesiac svietil ako studené rybie oko.

Keď precitol, spomenul si na Maťukovho koňa.

Schytil fakľu a veľkými skokmi sa hnal do stajní. Miškov vraník pokojne stál v kúte stajne neobriadený, pri prázdnom válove bez sena či ovsa, kopytá ponorené v hnoji. Obrátil pomaly k Barkóczymu svoju hlavu s veľkými tmavými očami…

Miško Maťuka bol smutný, neveselý. Tušil, že jeho koníkovi sa na Brekovskom hrade nevodí dobre. Cítil to. A mal pravdu. Kôň trpel nešetrným zaobchádzaním, zapriahali ho do najťažších fúr, mal málo obroku, vody, bol stál neobriadený. Bol preto stále chudší, prchkejší, neposlušnejší a dostával stále viac rán bičom.

Miško sa to dozvedel a preto sa rozhodol, že ho vyslobodí. Hrad dobre poznal, lebo kedysi na ňom slúžil. V príhodnej chvíli sa mu jednej noci naozaj podarilo vraníka potichu odviezť z hradu do lesa.

Keď na malej lúčke v mesačnom svite uvidel, ako ho dokántrili, len zaplakal. Koník sa naposledy smutne pozrel na svojho bývalého pána, naposledy pokýval hlavou a zafŕkal nozdrami. Bolo po ňom. V Miškovi Maťukovi sa zdvihla obrovská ťažká vlna ľútosti a hnevu a hradného pána Brekova, Františka Barkóczyho preklial:
– Bodaj by si sa ty, čierna duša, prepadol do pekla a sám sa raz stal koňom!

Svojho vraníka pri svetle mesiaca zahrabal na lesnej lúčke a od tej chvíle stvrdlo jeho srdce. Ľudia ho nespoznávali, už to nebol ich veselý Miško, ktorý každému pomohol, poradil.

Jeho šťastie vyhaslo…

Brekovský hrad bol postavený na vápencovom vrchu, v ktorom bolo veľa dier a jaskýň. Jednej tmavej noci, keď zúrila strašná búrka, bolo aj slabé zemetrasenie a zlý Fero Barkóczy sa naozaj prepadol pod zem aj s kusom svojho hradu.

A odvtedy sa po nociach na ruinách hradu začal v noci objavovať kôň, čierny ako démon, ktorého sa ľudia báli a rozprávali si o ňom rôzne legendy.

Ale Miško sa ho nebál. Podarilo sa mu chytiť ho a dal si ho doma do maštale. Spočiatku kôň zúril, fŕkal nozdrami, vyhadzoval zadkom, kopal do ohrady a divoko erdžal. Vtedy Miško Maťuka prišiel k nemu a zvolal:
– Barkóczy! Dosť!

… Kôň pokorne sklonil hlavu a odvtedy poslúchal na všetky povely. Miško potom už nemal lepšieho koňa.

.:.
(c) Anton Pižurný
POVESTI

V o l i č

29.03.2024

voľne podľa Haščáka

Ku Dňu učiteľov

28.03.2024

UČITEĽOM Z LÁSKY . Pani učiteľka slovenčiny na dôchodku bývajúca nad nami . dnes, hoci nie je nedeľa, nahnevane búši tĺčikom do dvoch rezňov, . akoby zabíjala svoje spomienky na časy, . keď učiteľ bol váženým človekom . a človek nebol človeku vlkom. . .:. Anton Pižurný

Sociálna balada

27.03.2024

Rusko Navaľnyj úmrtie

Biskup na Veľký piatok prirovnal zaobchádzanie s Navaľným k osudu Ježiša

29.03.2024 15:17

„Skončil až v neľudskom gulagu v polárnom ľade," povedal. Zvyšok sveta uvidí "jeho posolstvo slobody" vo večnosti, povedal biskup.

Rural Emergency Hospitals

Slováci si skryli kódy pod klobúky a nadchli špičkových amerických technológov

29.03.2024 15:00

Organizácia Slovak PRO pomáha Slovákom uchytiť sa na americkom trhu. Kto má skvelé nápady, má šancu uspieť aj v silnej konkurencii v USA.

zalužnyj, syrskyj

Syrskyj: Rusi vypália šesťkrát viac munície. V Charkove sme mohli dosiahnuť viac

29.03.2024 14:16, aktualizované: 15:55

Ukrajinské obranné sily pozdĺž celej rozsiahlej frontovej línie podľa neho majú len minimum zbraní a munície.

Maďarsko polícia pobodanie péter baumann

Obeť a dvoch zranených si vyžiadal výbuchu v bytovke v Budapešti

29.03.2024 13:10, aktualizované: 15:42

Evakuovať museli 50 ľudí.

pizurny2

Slová strácajú svoj pôvodný význam a činy pravý zmysel.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,218
Celková čítanosť: 2136843x
Priemerná čítanosť článkov: 1754x

Autor blogu

Kategórie