Pandora dva

Šialený letný výpek na Slnečných jazerách v Senci. Exkluzívne nahodená mamička (predĺžené vlasy, bieloskvúce zuby, jemný závojček cez bezchybne opálené telo, žlté plavky) si vykračuje so synčekom (ktorý ešte asi ani nevie, ako sa volajú farby) po pláži a keď som sa ku nim priblížil, oslnivo sa usmeje, našpúli pery, zohne sa ku nemu, natiahne ruku s farebnými […]

V JEDNODUCHOSTI JE KRÁSA, ALE BÝVA DOSŤ ZLOŽITÁ CESTA K NEJ JEDNODUCHÍ ĽUDIA MAJÚ LEN JEDNÉHO DUCHA? ZLOŽITÝ ŽIVOT MAJÚ ĽUDIA, KTORÍ ŽIJÚ ZLO? .:. (ap)

Nezastavili sme ich, bratia. Nestratili sa. Namiesto nich sme navolili volov. .:. (ap)

Aj my, na Slovensku, máme Bielo rúško! .:. (ap)

Na prekrásnom mieste našej krajiny stojí utešený Ľupčiansky hrad. Pokojne hľadí na krásne boky vrchov pod ním i vedľa neho, na vinúce sa cesty a cestičky v údoliach. Na plazivý pohyb plavého Hrona. Na takom mieste sa pekne a dobre žilo. Vedel to aj kastelán Ľupčianskeho hradu Vojtech Selecký, ktorý na tom utešenom kúsku zeme očakával so svojou ženou Máriou príchod […]

NALEJME SI ČISTEJ POÉZIE (aby sme sa nemuseli smrti hanbiť…) Telo už škrípe výstrahami, že mladosť nebola zadarmo, nič krajšie neomámi ako pocit, že sa stalo to, čo sa nemalo. To, čo malo zostať tabu, vypieklo s nami ako rebrá na rošte a had radí nám: – Ešte poproste o zopár dní a hodín navyše. Na nepokojnom mori sa naša loďka chabo kolíše, stratila […]