Ž A K Ý L (Zámka na ústach) „Tam, kde kedysi more svoje vlny lialo, tam, kde kedysi húfy rýb vodou lietali, tam dnes človek suchou nohou kráča, tam zem z neho urobila boháča.“ Ľudovít otvoril svoje oči. V hlave akoby mu búšilo sto malých permoníkov. Telo mal mľandravé, pamäť mal roztrhanú na kusy. Nechápavo sa posadil a chytil sa za hlavu. Poobzeral sa okolo […]
Pokračovanie článku
