VERÍM VO FYZICKÉ SIGNÁLY MIEST (Krása akéhosi veľmi zvláštneho druhu) Do Banskej Štiavnice rád chodieval aj básnik, textár a publicista Jozef Urban, ktorý vtedy žil a tvoril vo Zvolene. V roku 1999 (krátko pred jeho tragickou smrťou – automobilovou haváriou na ceste nad Zvolenom) som sa ho spýtal, ako na neho vplýva toto mesto: Odpovedal mi J.U.: – Keď som míňal […]

MUSICA NOCTURNA Na chvíľu sa zastav, naber si plné priehrštia strieborného toku času, a nechaj si ho pomaly plynúť medzi prsty. Sily, ktoré ťa opúšťali, sú súčasťou tejto majestátnej rieky plynutia a splynutia. Cháron už dávno vzdal mizerné taxikárčenie z ostrova Kalvárie za obyčajný medenák pod jazykom a teraz sa plaví do hlbokej, Slnkom ožiarenej oblohy kde […]

Slovenské médiá sú plné postavičiek typu Matovič, Lučanský, Kotleba, Jakubec a pod. Ale o tom, že sa v Mikuláši narodil velikán Sokol, akosi cudne mlčia… Koloman Sokol (* 12. december 1902, Liptovský Mikuláš – † 13. január 2003, Tucson, Arizona, Spojené štáty)[1] bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Je zakladateľom […]

Naše “masmediálne školy”chŕlia aj absolventov bez spoľahlivej znalosti slovenského jazyka. Ak vám to už nedá a takýchto “redaktorov” upozorníte na gramatické chyby, ešte sa urazia. O ich kreativite a štylistike radšej pomlčím. Ako malý príklad, bežne používajú nespisovné výrazy:“príde mi to“, „tým pádom“, „ohľadom“, […]

Ž A K Ý L (Zámka na ústach) „Tam, kde kedysi more svoje vlny lialo, tam, kde kedysi húfy rýb vodou lietali, tam dnes človek suchou nohou kráča, tam zem z neho urobila boháča.“ Ľudovít otvoril svoje oči. V hlave akoby mu búšilo sto malých permoníkov. Telo mal mľandravé, pamäť mal roztrhanú na kusy. Nechápavo sa posadil a chytil sa za hlavu. Poobzeral sa okolo […]

Ľudovít to vzdal a dal sa do hodovania. Poháre sa dolievali, misy sa vždy znova plnili. Onedlho sa mu všetko začalo miešať dokopy. Už ani poriadne nevedel, kde je, čo robí. Len s námahou držal oči otvorené. Žmúriac sa zahľadel na sitnianskeho rytiera, ktorý sedel za stolom oproti nemu. Na jeho kolenách sedela dievčina, obrátená chrbtom k Ľudovítovi. Ako sa nahla ku stolu […]

Ľudovít ostal sedieť ako obarený. Všetko sa mu zrútilo. To však ešte netušil, čo sa bude diať ďalej. Onedlho ho k sebe zavolal strieborný rytier a ponúkol mu kreslo vedľa seba. – Ľudovít, ja viem, že si statočný bojovník, ktorý vždy hájil a obraňoval Svetlo. – To je mojím poslaním. – Na Veronku radšej prestaň myslieť, len ťa to iba zbytočne […]

… – Nasadaj, – pokynul mu druhý rytier a podal mu uzdu. Ľudovít sa vyšvihol na koňa, obaja vyklusali z lesa a o chvíľu už uháňali po malebných kopcoch smerom k najvyššiemu vrchu, ktorý sa pred nimi v diaľke týčil. Tým vrchom bolo Sitno. Rytieri onedlho pricválali až k jeho úpätiu. Zoskočili z koní a vzali ich za uzdy. Pred nimi sa týčila skoro kolmá […]

K Ŕ M I T K O Oslepila ma iskrivá pláň panenského snehu na stráňach nad Počúvadlom, ktorý do rána šuchotavo napadal. A nebolo ho málo. Obrovské záveje po celej doline mi pripomínali knihy Jacka Londona o zlatokopoch. Nad nimi sa stlala vôňa dymu z komínov chát, z holých konárov stromov okolo doliny frngali uzimene rýchlo malé vtáčiky. Zbadal som na mieste pred chatou […]

Barborkin psík Medulienka vie lietať ako nič. Keď zbadá loptičku, okamžite levituje a ide po koristi. .:. Foto Barborka C., Prešov