DIVOKOPIS (Verba volant, scripta manent) Čím vyšší cieľ, tým dlhšia dráha letu strely. Kto vidí neviditeľné, ten víťazí v nemožnom. Keď sa človek stotožní sám so sebou, zaniká. Každý okamih nášho plynúceho života je jedinečný. Nič predsa netrvá večne, ani láska jednej slečny. Kto nebol celkom na dne, nevie, čo je víťazstvo. Na novú lásku vždy […]

Veľká noc nemá len pozitívne následky 🙂

… Naša rodina mala takú tradíciu, že sme sa každú nedeľu boli prejsť mestečkom. Z toho som mával priam vyrážky, pretože ma navliekli do bielych pančucháčov dali mi lakované topánočky a musel som pekne cupkať popri našich a každého pozdraviť. Mali však na mňa fintu, lebo konečným cieľom bývala cukráreň na rohu. Na jednej takej nedeľnej prechádzke som […]

👣 P A D L Á Š Na povale (po našom „padláš“) som našiel poklady. V kusoch slnečných lúčov z malého okienka vírili striebristé zrnká prachu, pretínali prítmie v tajomnom priestore, kde bola moja detská bielomodrá lavica. Mala odkladací priestor, v ktorom som našiel veľa zviazaných farebných i čiernobielych časopisov, previazaných špagátom. Boli to „Film a […]

ZO SPOMIENOK KNÍHKUPCA 2) (Slovenská kniha…) ….Po smršti menom „Katova pieseň“ sme si trocha vydýchli, najmä, keď šéf odišiel „na podnik“, čiže do riaditeľstva Slovenskej knihy na dnešnej Štefánikovej ulici, zástupkyňa kamsi na vínko s niektorým zo svojich priateľov z umeleckej brandže. Vtedy som sa konečne mohol postaviť za pult kníhkupectva a […]

ZO SPOMIENOK KNÍHKUPCA 1) (Katova pieseň) … To som ako čerstvý absolvent nadstavbového štúdia Knihovníctvo na SKŠ Pekná cesta, Bratislava, nastúpil do svojho prvého zamestnania. Kníhkupectvo na Steinerovej ulici. Vedúcim bol pán B., distvingovaný, sčítaný a dosť originálna postavička v modrom plášti v mori knižných chrbtov. Písal sa rok 1981… Tešil som sa, […]

Novým premniérom bude Heger, Matovič ministrom financií.

ČAŠA ČASU Vypili sme spolu nejednu času čašu. Žilami nám pretiekol ostrý koňak lásky do mora času. Zamorení Amorovou láskou boli sme celí zmorení. Tak vošla žena do muža, tak vtiekol muž do ženy. .:. (c) Anton Pižurný bronz Jana Galaxia Brisudová

Ovečky v košiari sa po celý život boja vlka a medveďa a nakoniec ich zabije vlastný pastier. .:.

V Y Ž A R O V A N I E (dedikujem Sofii Alempijevič) Žena je najčistejšia, keď pretrpí bolesť a jej oči vtedy zrkadlia nesmierno. Smäd najlepšie uhasí čistá voda, hladnému je chlieb najlepší koláč a láska sa solí slzami. Žena je často silnejšia než chlap a krehkejšia ako nádej. Žena vyžaruje život. .:. (c) Anton Pižurný Sofia je poetka, pochádza z Voroneže, teraz […]