Ľudovít ostal sedieť ako obarený. Všetko sa mu zrútilo. To však ešte netušil, čo sa bude diať ďalej. Onedlho ho k sebe zavolal strieborný rytier a ponúkol mu kreslo vedľa seba. – Ľudovít, ja viem, že si statočný bojovník, ktorý vždy hájil a obraňoval Svetlo. – To je mojím poslaním. – Na Veronku radšej prestaň myslieť, len ťa to iba zbytočne […]
Pokračovanie článku