NALEJME SI ČISTEJ POÉZIE
(aby sme sa nemuseli smrti hanbiť…)
Telo už škrípe výstrahami, že mladosť nebola zadarmo, nič krajšie neomámi ako pocit, že sa stalo to, čo sa nemalo.
To, čo malo zostať tabu, vypieklo s nami ako rebrá na rošte a had radí nám: – Ešte poproste o zopár dní a hodín navyše.
Na nepokojnom mori sa naša loďka chabo kolíše, stratila už plachty, veslá zobral prúd no a maják oslepol, istoty akosi rýchlo menia svoj pól, život nie je celý, ani pol.
Muž po celý život hľadá cestu, ktorou na tento svet prišiel, aby potom našiel koniec tunela a namiesto svetla tmu.
Keď sa chce, vraj sadá všetko. Keď sa dá, tak sa všetko chce.
Ten kto mal priveľa, na konci iba utrie prázdne gamby.
Nalejme si čistej poézie, aby sme sa nemuseli smrti hanbiť.
.:.
Anton Pižurný
foto Kalvária a Sitno, Banská Štiavnica
Celá debata | RSS tejto debaty