SPOMIENKA SPRED DVOCH ROKOV…
,
Cestoval som trolejbusom číslo 209 na predvianočnú návštevu (ktovie, či na Vianoce sa uvidíme). Sedel som na zadnom sedadle, telefonoval sestre, že už sa blížim, zošuchlo sa mi pritom rúško z nosa.
Do trolejbusu nastúpila pani v strednom veku, s rúškom až po oči a hneď ako ma zbadala, nepríčetne zvrieskla na celý trolejbus:
– Dajte si to rúško na nos!!!
– Prepáčte, teraz sa mi zošuchlo, – povedal som ospravedlňujúco a natiahol som si ho znova na nos.
Pani sa uveličene posadila, vytiahla veľký farebný časopis a spokojne si čítala, občas kontrolne fľochla po mne pohľadom.
Keď som dotelefonoval, mal som sto chodí povedať jej: „Prepáčte, nekričte na cudzích ľudí, dá sa to povedať aj slušne“, ale potom som si to rozmyslel. Keď som vystupoval pozrel som sa jej do očí.
Sponad rúška hľadela na mňa nenávisť. Kto toto chcel?
.
Vianoce, sviatky pokoja a mieru…
.
.:.
(ap)
Vždy som sa čudoval, ako môžu vzniknúť... ...
Celá debata | RSS tejto debaty