
(Marošovi Bančejovi)
.
Maroš veľmi dobre vedel,
že je veľa vyvolených
a málo povolaných.
.
Keď sme v jeho obľúbenej
Drevárni oproti Kijevu
tento rok ešte spolu
dýchali sýty vzduch,
kým jemu už prúdili v žilách
Anjelske slzy, mne nalieval
úžasný calvados,
.
spočiatku hľadel síce bokom
ale k večeru mi pozrel
priamo do očí a povedal:
– Tony, ja sa predsa na všetko dobre pamätám.
.
A keď som ho krátko
pred jeho odchodom
na druhú stranu dúhy
stretol pred NOCou,
.
kde si trasúcimi prstami
poťahoval z cigarety,
povedal len:
– Vyzerá to všetko na hovno.
.
Anjeli zašumeli krídlami
lebo dobre vedeli,
prečo Maroš napísal „Opičí cirkus“
a kde mal Jožo trinástu komnatu.
.
Netreba písať o svedomí a
zradnej láske,
o bolesti a výčitkách,
ale o kráse, ktorá tu zostane,
keď tu my nebudeme.
.
Odpočívaj v pokoji, bratu.
.
.:.
Anton Pižurný
.:..
Marián Bančej, niekedy aj Maroš Bančej, tiež Maroš M. Bančej, (*4. september 1960 Michalovce – † 17. júl 2019[1] Bratislava) bol slovenský spisovateľ, básnik, textár a publicista. Pracoval aj ako redaktor a šéfredaktor časopisov a rozhlasového vysielania. V poslednej etape života bol činný v Národnom osvetovom centre.

Naša posledná spoločná fotografia.
Celá debata | RSS tejto debaty