Bitka pri Vozokanoch

27. augusta 2023 08:34, Prečítané 2 017x, pizurny2, Nezaradené

BITKA PRI VOZOKANOCH

V pondelok 26. augusta 1652 sa Turci s veľkou korisťou vracali späť a cestou okolo obeda vypálili dediny Tesáre aj Mlyňany. Po mostoch cez Žitavu smerovali po hradskej, ktorá bola spojnicou hradov Gýmeš a Tekov (Levice), k Vozokanom cez terajšie tesárske vinice. V tom, keď vyšli na kopec z ktorého vidieť obec Vozokany, spozorovali vozovú hradbu a kresťanské vojsko. Keďže vliekli veľkú korisť museli sa vrátiť späť za Žitavu, kde rozvinuli tábor v ktorom pod dozorom stráží nechali celú korisť – 150 až 300 kresťanských zajatcov a 2000 kusov ťažného dobytka.

Znovu prešli cez most, tentoraz ale nešli po hradskej do dediny ale hneď za riekou zišli z cesty a popri Žitave smerovali cez obec Vieska, vŕšok Jovka k Nevidzanom. Pred Nevidzanmi sa turecký batalión preskupil do dvoch vojov a smeroval k hradbe postavenej pri Starom háji. Približne o pol siedmej večer, keď boli Turci na dostrel z pevnosti, začala paľba z kanónov kresťanského vojska. Tá trvala takmer do 22. hodiny. Vojsko, vrátane delostrelcov, vyčkávalo po stranách vozovej hradby. Po ukončení delostreleckej paľby vyrazilo vojsko proti Turkom cez veľkovozokanský chotár Barcová. V mieste stretnutia sa strhla ostrá bitka ktorá trvala do 23. hodiny. V tento deň padli štyria bojovníci z rodu Eszterházy.

Ladislav (nar.1626 vo Viedni) zahynul podvečer pri oslobodzovaní kresťanských zajatcov. To sa mu podarilo a zajatcov odovzdal bratovi Žigmundovi. Avšak pri bitke z Turkami sa jeho kôň dostal k močiaru a spadol na zem ale aj potom hrdinsky bojoval ďalej. Utrpel 24 rezných rán a na prednej časti brnenia ho zasiahla guľka zo strelnej zbrane. V tejto potýčke zahynulo aj 31 zajatcov. František (nar. 1617 v Prešporku) zahynul pri ústupe pravého krídla z bojovej línie a to v mieste pamätníka kde mu Turek odsekol hlavu. Bratia Tomáš (nar. 1625 v Beckove) a Gašpar (nar. 1628 v Beckove) boli smrteľne ranení na bojovej línii v mieste terajšej obce Malé Vozokany, kde Turci prerazili kavalériu ľavého krídlo kresťanského vojska. Tomáša zabili guľky z pušiek a Gašpar padol pri prerazení jeho jazdy kde mu Turci dobodali telo. Neskoro v noci bola bitka pre tmu prerušená. Turci sa stiahli do tábora v Tesároch a kresťanské vojsko k vozovej hradbe.

.:.

27. augusta skoro ráno bitka opäť začala. Turci tentoraz viedli rýchli a priami útok po hradskej na vozovú hradbu pri Starom háji. Turci však nevedeli že ešte včerajšiu noc, hneď po bitke, gróf Adam Forgáč rozposlal okrem hliadok na pozorovanie tureckého tábora aj verbovacie jednotky do okolitých obcí.

Miestni obyvatelia, ktorí ešte len minulé dni pocítili turecké rabovanie mali veľkú motiváciu na boj a preto sa zbehli až z 16 okolitých obcí (ich počet však dodnes nie je známi). Táto roľnícka armáda vyzbrojená väčšinou poľnohospodárskymi nástrojmi a to sekerami, vidlami, cepmi a kosami, sa ukryla v Starom háji severne od hradby. Po napadnutí vozovej hradby predným vojom tureckého vojska sa okolo siedmej hodiny ráno zo Starého hája vyrojila roľnícka armáda a napadla zadný voj tureckého vojska.

Po tomto útoku bol zranený kôň vezíra Kara Mustafu a ten sa dal na útek a za ním sa pustil aj zbytok tureckého vojska čo spôsobilo chaos a to kresťanská armáda využila a napadla Turkov spoza hradby. Predný voj sa takto ocitol v obkľúčení. Ústup bol nemožný. V boji padlo za celú bitku z tureckej strany asi 800 vojakov, tiež hatvánsky beg Aga Omar, ostrihomský beg Aga Hussein a ďalších 17 popredných tureckých veliteľov. Z kresťanského vojska padlo 48 vojakov vrátane štyroch Eszterházyovcov. Oslobodených bolo asi 150 zajatcov a zajatých 60 Turkov. Veľkú časť bojovníkov pochovali údajne na neznáme miesto neďaleko Tesár.

Telá štyroch Eszterházyovcov boli v cínových rákvách uložené v kaplnke hradu Šintava a neskôr prevezené do Trnavy kde sa 26. novembra 1652 konal veľkolepý pohreb na ktorom sa zúčastnili najvýznamnejší predstavitelia kráľovstva. Bolo daždivé počasie a smútočný sprievod sa zhromaždil pri východnej bráne mesta. Odtiaľ sa za zvukov bubnov vydal k univerzitnému chrámu sv. Jána Krstiteľa. Za vedúcim sprievodu nasledovali stovky jazdcov z hradov Eszterházyovcov, zástupcovia šľachty, stolíc a miest. Za nimi kráčala Trnavská univerzita (800 osôb), mariánska kongregácia a trnavská mestská rada. Za dvanástimi trubačmi v červených rúchach niesli vojaci zbrane, vyznamenania a hodnosti padlých Eszterházyovcov. Za nimi išli symbolicky neosedlané štyri kone pokryté až po zem červeným súknom a štyri rakvy takisto pokryté červeným súknom. Kráľa zastupoval gróf Erdödy. Na čele smútiacej rodiny išiel starý barón Daniel Eszterházy. Práve on stratil vo Vozokanskej bitke dvoch synov. Za ním pokračovali ďalší Eszterházyovci. Sprievod dotvárali kardináli v purpurovom, biskupi vo fialovom, františkáni v hnedom a jezuiti v čiernom rúchu. V univerzitnom chráme viedol latinskú kázeň ostrihomský kanonik Tomáš Pálfi. Za smútočného spevu uložili rakvy štyroch padlých Eszterházyovcov do rodinnej krypty v presbytériu. Na tomto mieste v pokoji odpočívajú dodnes.

Zloženie vojsk bojujúcich strán

Kresťanské vojsko sa skladalo z pravého krídla, vozovej hradby a ľavého krídla a hlavným veliteľom bol gróf Adam Forgáč. Pravé krídlo pozostávalo z kompánie hradu Pápa a to 100 jazdcov s veliteľom Ladislavom Eszterházym, kompánie hradu Balažské Ďarmoty o sile 120 jazdcov s veliteľom Františkom Eszterházym, kompánie pevnosti Nové Zámky s plukovníkom Žigmundom Eszterházym a nemeckej kavalérie s plukovníkom Walterom ktorý sa zdržiavali v pevnosti Nové Zámky. Za vozovou hradbou bolo skrytých asi 300 nemeckých mušketierov a uhorských hajdúchov. Ľavé krídlo pozostávalo z ľahkej kompánie grófa Forgáča neskôr prešli pod velenie grófa Mikuláša Pálfiho kde bojovali šabľami.

Ďalej bola vrábeľská posádka grófa Nadaného o sile 100 koní a nakoniec levická posádka o sile 120 koní ktorých viedol zástupca kapitána Nadaného Tomáš Eszterházy.

Turecké vojsko pozostávalo z bataliónu s 27 zástavami, ktorý sa zoradil do dvoch vojov. Pravé krídlo sa skladalo z Budínskeho a Peštianskeho obyvateľstva a velil mu Hatuchan. V strede predného voja bojovali obyvatelia miest Esztergom, Parkáň a Székesfehérvár. Ľavé krídlo tvorili obyvatelia miest Eger, Szolnok a ďalších tureckých hraničných pevností. Zloženie zadného voja nie je známe. Veliteľom celého vojska bol vezír Kara Mustafa.

Prvý pamätník na počesť bitky dal v roku 1734 postaviť ostrihomský veľprepošt Imrich Eszterházy v roku 1734 a išlo o kamenný obelisk, ktorý ale zničil zub času. Ďalší pamätník bol postavený až v roku 1896 a vytvoril ho sochár Béla Markup z Hámrov. Tento stojí dodnes. Ide o sediaceho bronzového leva otočeného v smere bitky a drviaceho tureckú zástavu (tá chýba) na mramorovom podstavci. Okrem pamätníka je v hájiku obklopujúcom toto miesto aj drevená tabuľa zo slovenským textom. Na mramorovom podstavci sú tiež nápisy v latinčine a jeden v maďarčine, ktoré uvádzajú stručný priebeh bitky a osud štyroch Eszterházyovcov.

.:.

Na fotografii je pamätník na túto bitku v tvare bronzového leva, ktorý hľadí presne na Atómovú elektráreň v Mochovciach. Zlodeji leva raz rozpílili a chceli zaniesť do Zberných surovín, ale zabránil im v tom roj rozzúrených sršňov.
.:.
AP