Pandora dva

S C H U B E R T
(Park a kaštieľ Esterházy)

.
Franz vyšiel zo svojho príbytku so sovou na priečelí domu. Bolo ešte mladé ráno. Starý orech za domom pomaly ožíval vtáčím spevom. Prvé slnečné lúče hladili uzimené vtáčatká, ktoré sa pod ich hrejivými dotykmi vďačne rozospievali.
Franz sa usmial, spomenul si, ako si s nimi na husliach trilkoval vo Viedni pri svojom rodnom dome. Prešiel okolo zvláštnej vysokej borovici, ktorú čudesne oblámal vietor a možno do nej kedysi udrel blesk, pretože korunu mala akoby rozčesnutú mečom. Stála pri vchode do krásneho anglického parku, v ktorom na malom briežku trónil kaštieľ Esterházyovcov. Jeho malebné posadenie medzi dubmi s krásnym vchodom medzi jeho múry ho vždy zvláštne naladilo.
.
Cítil sa tam dobre.
.
Bolo ešte chladno, ako to býva na Dolnej zemi, kým naplno vybuchne každodenný kanón letnej horúčavy.
Tentoraz ale nevošiel hlavným vchodom, ale pomaly sa pobral dozadu, kde za kaštieľom stáli v nadživotnej veľkosti sochy Heraklova, Eurydiky, no a Orfea na pieskovcových podstavcoch. Na chvíľu sa zastavil pred Orfeovou sochou. V hlave mu zavírila melódia. Rozhodol sa, že ju spracuje a vstúpil do kaštieľa Esterházyovcov zadným vchodom za sochou Herakla.
–
(Pokračovanie)
–
.:.
© Anton Pižurný
Obraz kaštieľa Esterházy: želiezovský výtvarník Jozef Kanyuk
foto mladý Schubert