MARÍNA PÍŠE BRAXATORISOVI
.
Môže láska pominúť len tak, bezo zvyšku,
že sme vlastne milovali cudzieho človeka,
že cudzí človek iba ľahko zavrel knižku,
ja sople do rukáva a stále len nariekať?
.
Môže, lebo láska – hoc je bezbrehá,
rada hádže lano, rada hádže kotvy.
Lásku, ktorá pominie, tú netreba,
nuž a ty, Andrej sa kmotry smrti dotkni.
.
Nefňukaj už nad hrobom svojej lásky!
Šťastný si tam kdesi v Radvani,
ale ja prežijem tvoju smrť, váž si,
že poznal si Lásku, čo nevinných zachráni.
.
.:.
(c) Anton Pižurný
(Najväčšia múza slovenskej ľúbostnej poézie Marína Pischlová, vydatá Gerszová zomrela 22. mája 1899, žila dlhšie o 27 rokov ako Braxatoris Sládkovič.)
Celá debata | RSS tejto debaty