Pandora dva

Tabula rasa našej pamäte je skvelá vec. Ako školáčikovia s prstami bielymi od kriedy sme na jej čiernu tvár začali písať naše spomienky na časy, keď sme boli ešte boli čistými bytosťami, iba s dedičným pokladom príbehov a činov našich rodičov a predkov. O dedičných hriechoch naša pamäť milosrdne mlčí.

Ako malí chlapci lozíme po našich rodostromoch, ešte nevedomí v prítomnosti, ale v tušení súvislostí ďalších dejov. Ako malí chlapci, presvedčení o tom, že vždy zvíťazí ten, kto je spravodlivý, putujeme dodnes po tejto hrboľatej zemi a korene našich rodostromov sa stávajú našou korunou.

.:.

Moja prvá spomienka, najďalej, pokiaľ mi siaha Pamäť, sa vynára sivomodrasté svetlo televízora, ktorý sme mali v našej rodine prví v obci. Naša rodina, naši milí susedia (a nielen oni) chodievali ku nám sledovať tento vynález, ktorý síce vtedy vysielal len jeden program, ale jeho úžasné spodobovanie reality bolo také fascinujúce, že sa mu jednoducho nedalo odolať. Čertov vynález.

Dospelí si dokonca priniesli aj vlastné stoličky, zaplnili celú izbu a my, deti, sme sa učupili pod stolom, odkiaľ sme tiež mohli sledovať tento úžasný technický vynález.

Veru, nebol to teda lacný špás. Čierno-biely televízor s uhlopriečkou 53 cm stál okolo 4000 Kčs, čo vo svojej dobe predstavovalo trojnásobok mesačného platu. Mimochodom prvý televízor vyrobený v Československu (Tesla 4001) dostal v roku 1953 vtedajší prezident Klement Gottwald. Dnes by mal síce muzeálnu hodnotu, ale po stránke elektrickej výbavy by to bola bezcenná haraburda. Vtedy sa ale na televízor chodilo pozerať buď k bohatším susedom, ale aj do domovov kultúry, do knižnice alebo do závodných klubov.

.:.
c) Anton Pižurný
25. novembra 2020