NALEJME SI ČISTEJ POÉZIE Telo už škrípe výstrahami, že mladosť nebola zadarmo, nič krajšie neomámi ako pocit, že sa stalo to, čo sa nemalo. To čo malo zostať tabu, vypieklo s nami ako rebrá na rošte a had radí nám: − Ešte poproste o zopár dní a hodín navyše. Na nepokojnom mori sa naša loďka chabo kolíše, stratila už plachty, veslá zobral prúd. no a maják oslepol […]

Už aj v Bratislavskom Krematóriu je niekoľko hrobových miest, ktoré sú pomerne netradičným spôsobom uloženia ostatkov na večný odpočinok. Tento spôsob pochovávania sa pomaly na svete začína rozširovať, (napríklad v susedných Čechách) a na Slovensku sa s ním začalo aj vo Zvolene. Spočíva v tom, že popol z človeka sa neuloží do urny, ale do kapsuly, ktorá sa umiestni […]

Len tak, medzi rečou: – A nie je nakoniec pre niektorých umelcov 500 divákov v interiéri aj trocha priveľa? .:. (ap)

✔️ PODVEČERNÁ RYBAČKA Mimi večer chytá ryby, cez deň chytá bronz. Mimi nikdy nerobí chyby nikdy nie je z kola von. Ale ja som taký báčik, že keby som bol ryba, tak by som sa na ten háčik jej sám zavesil iba… .:. (c) Anton Pižurný

Č E K L Í S (Tri ľalie) „Pod čeklískym zámkem veľká hubočina, padol do nej šuhaj s čiernyma očima. A keď sa on topil, na chlapcu zavolal, kamarádzi moji, už sem sa vám skoval. Už sem sa vám skoval do tej hubočiny, bo som si nevšimnul chudobnej dievčiny.“ – Túto smutnú pesničku si nôtil malý pastierik, ktorý v Čeklísi neďaleko Bratislavy pri Čiernej […]

🔻🔺 B O D K A Ako to vlastne teda myslel básnik Andrej Braxatoris – Sládkovič v závere jeho slávnej ódy na lásku, – v jeho Maríne, najdlhšej ľúbostnej básni na svete? Srdce ako diamant v hrudi (ľudskej), alebo v hrude (zeme) nezhnije? Pre istotu dal básnik na písmeno „e“ – bodku. Asi mal na mysli oba významy. Marína sa totiž vykladá aj ako […]

NIKDY SA NEVZDÁVAJ Stromy sú živé tvory. Ani strom nie je len vec. Ak začnú píliť strom, keď sa do jeho tela zahryznú zuby píly, alebo jeho tepny pretnú sekerou, poranený vyšle poplašné signály, ktoré zachytia jeho drevení bratia. Stromy majú svoje korene, ako prsty vnorené do matky Zeme, z ktorej berú svoju silu, pijú vlahu z neba, prúdi s živicou ich tepnami až do […]