JESENNÁ MELÓDIA Jeseň rozhojdala svoje srdce, leto posiela posledné žlté listy, hrá sa s nimi pochabo vo víre melodického vetra a ja kvôli týmto krásnym chvíľam odpúšťam Životu, že je niekedy sviniar. .:. (c) Anton Pižurný foto a.a.

PRED BÚRKOU Kráčal som za ňou vlhnúcim chodníkom a jej boky tak nádherne opisovali nekonečno, až som sa potkol o Večnosť. Vypadlo zo mňa trepotajúce sa srdce, zodvihol som ho v sýtom vzduchu a zabalil do duše. Oblohou zasvišťala strieborná gilotína blesku a odťala hlavu spomienkam na budú/cnosť. .:. © Anton Pižurný

ZLATÉ VAJCE POD DÁŽDNIKOM Z LÍSTIA Hoci noci tu majú už studený dych a jeseň nažlto listuje pamäťou, slepou závisťou popravili tých hrdých, ktorých na jar velebili ako bratov. Občas aj obeť miluje svojich katov, najmä keď v srdci strach zo života žblnká. Nikdy nepremeníte pravdu na blato. Jeseň ešte zniesla zlaté vajce Slnka. .:. © Anton Pižurný foto: a.a.

LUJZIN SEN Na krásnom vrchu Darmskô neďaleko Rimavskej Soboty sa nachádzal peknučký hrad, ktorý vlastne postavili v riečisku lávy sopky, činnej pred miliónmi rokov. O tom ako prišiel k svojmu názvu, o tom bude táto legenda. .:. Bohatý šľachtic Matej sa raz vybral na svoju obľúbenú poľovačku do hlbokých lesov Gemera pri potoku Gertva. Bola s ním jeho milovaná dcéra Lujza. […]