„Jedným z najhorších aspektov vojny je, že všetka tá vojnová propaganda, všetok ten krik, lži a nenávisť, pochádza vždy od ľudí, ktorí nebojujú.“ .:. (George Orwell)

MAMINE MALINY Moja mama pestovala maliny. Mali svoje miesto v niekoľkých radoch pri plote jej záhrady s krásnymi kvetmi, ovocnými stromami, zeleninou. Boli nádherné, voňavé a chutné. Keď som si jednu veľkú ako palec vložil do úst a pomliaždil jazykom, po podnebí sa mi rozliala nadpozemská chuť. Mama tie maliny zavárala, robila z nich fantastický lekvár. Jej malinový lekvár […]

ŠUSTER …V izbe, ktorá bola aj spálňou a jedálňou, mal v jednom rohu „pankeľ“ na ktorom pracoval. Bola to vyvýšená drevená podlaha, na nej trojnožka na sedenie a stolík – pankeľ, s rozličnými pomôckami. V malých krabičkách mal drevené klinčeky rôznej dĺžky a hrúbky, dratvu, obuvnícku smolu, rôzne nože, nožnice, kladivá, kliešte a samozrejme cez okraj […]

KRÁLI & ŠAŠOVIA Šašo si môže dovoliť povedať pravdu. Ale aj Svätoplukove prúty je len pekný hoax. Už aj u nás je vojna! Vojna mozgov. Vlastne ich absencia. Šašo síce môže povedať pravdu, ale bude ho to stáť hlavu. Nech sa neopováži povedať, že kráľ je nahý! .:. (c) Anton Pižurný foto: Miro Kasprzyk

ŽIVÁ VODA POČÚVADLA Každý z nás má niekde svoje žriedlo Živej vody. Svoju plodovú vodu detstva. Pre mňa je ním tajch Počúvadlo pod Sitnom. Vôňa vody, Slnka, langošov a horúcej zeme pod bosými chodidlami ma ukotvila navždy v pamäti na toto zázračné miesto. Keď som bežal za ňou, potkýnajúc sa o staré korene na chodníku, nerozvážne po hrádzi, staré stromy za […]

Otče náš, ktorý nie si len na Nebesiach, lebo si všade okolo nás, Tvoje meno sa nepotrebuje posvätiť, lebo Ty už si svätý. Tvoje Kráľovstvo je už tu a ty v ňom nie si iba kráľom, ale aj služobníkom. Tvoja vôľa prišla, lebo nám nechávaš slobodu voľby. Ako v Nebi tak i na Zemi si náš chlieb každodenný. Naše viny nám musia odpustiť naši vinníci. Naše […]

Toto je stokrát lepšie, ako politika! Keby aspoň v nedeľu bol s ňou pokoj. Nie… 🙁 .:. foto (ap)

ZAKLÍNADLO BAMBALÁC Keď som bol celkom malý, mali sme v obývačke veľkú elektrickú pec. Niekedy, keď sme celá rodina pozerali televíziu, rodičia mi na nej dovolili sedieť, hoci sa to nesmelo. Museli mi ale dať pod seba hrubú deku. Na tej peci s hnedými keramickými obkladačkami sa mi začali neovládateľne zatvárať oči. Ale moje zaspávanie bolo vždy hotovým rituálom. […]