Za socializmu musel každý mladý muž povinne zo zákona narukovať na tzv. „Základnú vojenskú službu“ (ZVS). Ak bol absolventom vysokej školy tak na jeden rok, ostatní na dva. Boli aj výnimky, najmä ak bol branec ženatý a mal viac detí, alebo kvôli zdravotnému stavu – tí na deväť mesiacov.
.
Ja som si odkrútil plné dva roky (1983-85) v Čechách. Prvý rok v bigošárni v Domažlicích, druhý rok na Prvej armáde v Příbrami. Našťastie, keďže som dobre vedel písať na stroji (počítače vtedy ešte nejestvovali), som slúžil ako štábny pisár. Pisári mali prezývku „Písmo“, alebo štábna krysa. 🙂
.
Tých 730 dní (mal som aj nadsluhovať, lebo som bol pár dní v base, ale bolo mi to nakoniec odpustené) som si poctivo odkrútil a dnes (ako skoro každý) na tie roky spomínam s trochou nostalgie. Možno by sa aj dnešným mladým mužom zišlo pár mesiacov vojenskej služby…
.:.
V zelenom som zažil naozaj všeličo. Spoznal som tam veľa charakterov, od skutočných priateľov na život a na smrť, až po psychopatických chrapúňov.
.
Počas ZVS som sa s jednou frajerkou rozišiel (dnes je známou redaktorkou v RTVS) a zoznámil som sa s inou, ktorá sa neskôr stala mojou manželkou.
.
So „špagátom“, čiže vysokoškolákom Petrom Kaščákom, absolventom VŠMU, skvelým klaviristom z Košíc (dnes hrá tuším vo Filharmónii) sme zložili spolu 12 pesničiek, žiaľ zachovalo sa len pár textov.
.
O tých časoch dokončujem rukopis pre knižné vydanie, ktorý má pracovný názov „Teľacie roky“.
.:.
Anton Pižurný
koláž Štefan Havranko
Celá debata | RSS tejto debaty