Pandora dva

POVESŤ O BUDATÍNSKEJ KATARÍNE
(Záver)

Sprievod sa konečne zastavil na dvore Budatínskeho hradu. Jakušič, ktorý netušil, aká dráma sa tam odohrala, s Katarínou v náručí kráčal schodmi za Gabrielom Súňogom. Dievčina počas cesty viackrát precitla, keď však nad sebou zbadala tvár Jakušiča, znova upadala do mdlôb.

Až ho myklo, keď uvidel svojho starého priateľa v stave, akoby ho posadol sám Satan. Súňog len škriekal a snažil sa Katarínu vytrhnúť z jeho rúk. Jakušič ho prudko lakťami odstrčil a Súňog zostal ležať na kamennej dlažbe.

A vtedy do komnaty vstúpila Katarínina matka Zuzana, ktorá vedela o všetkom. Iba o tom ešte nie, aký súboj sa odohral medzi Jakušičom a Forgáčom. Rýchlo odviedla Jakušiča s Katarínou v náručí do spálne, kde ju uložili do postele zamkla dvere a otvorila oblok. V rýchlosti mu všetko porozprávala. Starý bojovník zostal ako obarený. Povedal Zuzane o ich súboji…

Na dverách sa ozval veľký buchot. Súňog sa dobýjal do spálne, pričom zo seba vydával nezrozumiteľné, priam zvieracie výkriky a čosi bľabotal.

…Medzitým Forgáčovi druhovia priviezli mladého rytiera domov, uložili ho do postele a zavolali ránhojiča. Ten Forgáča prezrel, usúdil, že rana v jeho hrudi je síce hlboká, našťastie však nie je smrteľná. Urobil silný odvar z makovíc a kázal mu ho pravidelne podávať…

V Budatínskom hrade Jakušič všetko pochopil. Pochopil silu lásky dvoch mladých ľudí. Ťažko vstal, otvoril dvere a dovnútra sa vrútil šialený Súňog.
– Kde je? Kde je tá mrcha? Dal som ju predsa zamurovať! – a vrhol sa ku posteli, v ktorej ležala Katarína.

Jakušič silno odsotil Súňoga od postele. Ten sa zatackal a chrbtom dozadu sa prevalil cez otvorené okno na hradné nádvorie. Bolo po ňom. Len vysoké topole sa nad ním zachveli.

.:.

A tu sa Povesť o Budatínskej Kataríne môže končiť. Mladý Forgáč sa vystrábil z ťažkého zranenia, Katarína sa tiež pomaly pozviechala. Katarínina matka Zuzana dala rýchlo v tichosti Szúňoga pochovať. Jakušič mladej dvojici pomáhal, ako sa len dalo. Jeho láska ku Kataríne sa zmenila na lásku otcovskú.

Len na svadbe Františka Forgáča a Kataríny Súňogovej si starý bojovník potajomky utieral slzy a topole v hradnom parku Budatínskeho hradu pri stretnutí Váhu s Kysucou tíško šumeli.

K O N I E C
.:.
(c) Anton Pižurný
POVESTI
ilustrácia Juraj Bocian