Pandora dva

Banská Štiavnica – nikdy nebola – ani nie je – mestom len tak ledajakým. Jeho stvoriteľom nebol jeden človek, bola to pestrá paleta príslušníkov rôznych národov z celej Európy, ba i z Ázie a spoza „veľkej mláky“, teda je mestom multietnickým. Nečudo, že práve neďaleko – v Krahuliach, je „Stred Európy“, hoci – ruku na srdce – prečo práve tam? – ale nech. Srdce Európy by teda pokojne mohlo bi/yť v Banskej Štiavnici.

Tento Babylon oslovuje mnohých, ktorí neraz v úžase zastanú pred duchovným odkazom svojich predkov práve v tomto „zastrčenom“ kúsku slovenskej zeme.

Banská Štiavnica je Babylonom (nielen preto, že tu baby majú pekné loná a baníci mali malý lôn), v ktorom najmä počas letných mesiacov znie mätež jazykov: do domácej, štiavnickej slovenčiny sa vplieta francúzština, nemčina, angličtina, prejde sa Holanďan, Belgičan, Američan, Maďar, Čech, Poliak…

Z tajomných útrob domov dávnej minulosti zadunia neznáme slová, v krivoľakých uličkách mesta zaševelia slová lásky, o kamennú dlažbu sa rozbije mnoho ťažkých fráz a dogiem, veľa slov v mnohých jazykoch sa v tomto meste ešte povie a napíše.

A veriť že sa konečne skončí „bratovražedná vojna“ Bratislava kontra Banská Štiavnica a naopak.

Nech aj v tomto meste víťazí múdrosť nad hlúposťou a história s kultúrou nad konzumom a komerciou. A prajnosť nad závisťou.

.:.

(c) Anton Pižurný

obraz Peter Görcsös: Trotuár