ČO SA SLUŠÍ A ČO NIE..
V dnešnej „modernej a rýchlej dobe“ sa mladým ľuďom možno zdá, že toto zamyslenie je zbytočné. Ani sa im vlastne nečudujem. Snáď ani oni sami nevedia, že ich mentálna a emocionálna vybavenosť je predsa daná tými, ktorí vytvárajú spoločnosť.
–
O čo ide? Spomenul som si na knihu, ktorú mi v mojej mladosti mama ponúkla, aby som si ju prečítal. Bola od autora menom Orlík (to je teda meno! a)volala sa „Čo sa sluší a čo nie“.
.
Samozrejme som ju najskôr pohŕdavo odmietol. Neskôr som si v nej však opatrne zalistoval a niektoré kapitoly ma zaujali. Bol to vlastne lexikón slušného správania sa. Medzi ľuďmi. Nielen o tom, že existujú slová ako „ďakujem, prosím, nech sa páči“, alebo o tom, že muž dáva žene prednosť, či mladší uvoľní staršiemu miesto na sadnutie…
.
V dnešnej cynickej dobe sú starí ľudia mládeži skôr na smiech a myslia si o nich, že sú zbytoční.
.
Neskôr som sa zamestnal v podniku Slovenská kniha a pracoval som v rôznych bratislavských kníhkupectvách. A námestníkom Slovenskej knihy bol pán Orlík, s ktorým som sa spoznal aj osobne.
.
Jednou z mojich myšlienok je: „Ak chceme aspoň trocha pomôcť tomuto svetu, naučme deti čítať knihy“. Možno aj tú Orlíkovu (a jeho spolupracovníkov) „Čo sa sluší a čo nie“..
.
.:.
Anton Pižurný
foto a.a.
Prašť jako uhoď? Oňahdy neexistoval internet... ...
Celá debata | RSS tejto debaty