K o n o p a

🌀 SPRIADANIE MYŠLIENOK
(Kapitola „Konopa, konopa“, úryvok)
.
„Močila konope, močila, žabka jej do čižmy skočila…“ – spomínam si, že na jar boli močidlá plné starých žiab. Neskoršie sa hemžili žubrienkami, z ktorých do konca leta – keď sa močili konope – vyrástli mladé bystré žabky. Žeby výťažok z konopí pôsobil na ne povzbudzujúco?
.
Po vybraní z močíl sa konope prepláchli v potoku, aby sa z nich zmylo bahno. Konope sa dôkladne vysušili a mohli sa trepať. Na tento úkon sa používali „trlice“. Najprv sa vytrepali na trlici s obyčajným trlom, čím sa na nich polámala a popadala vrchná časť –pazderie. Potom sa vyhládzali na trlici s dvojitým trlom. Tým sa pazderie úplne odstránilo a ostali čisté konopné vlákna. Tie sa následne vyčesali na česáku, čím sa vlákna vytriedili na jemné, veľmi kvalitné a na druhotriedne – drsnejšie. Z takto pripravených vlákien si ženy urobili kúdele. Kúdeľa sa pripevnila stuhou na praslicu. Bola to dlhá drevená palica, naspodku upevnená v doske na sedenie.
.
Žena si na sedaciu dosku sadla, do pravej ruky chytila vreteno a začala priasť. Ľavou rukou vyťahovala vlákna z kúdele, začiatočné upevnila na vreteno a točiac ním palcom a ukazovákom, vyťahovala vlákna z kúdele, aby nite boli rovnomerne hrubé.
.
Občas vytiahla hrubšie vlákno, alebo bol v ňom kúsok pazderia. Vtedy si musela pomôcť perami a zubami.
.
„Praďmeže len, praďme
jedna popri druhej,
spriadajme myšlienky
do tej nitky dlhej…
.
Veru áno nitky boli dlhé, z jedného kusa za plné vreteno. Šikovná gazdiná upriadla za jeden večer 2-3 vretená. Bývalo zvykom, že sa mladé slečny schádzali u niektorej priateľky a tam priadli vo svojich domácnostiach. Niektoré ženy používali na pradenie kolovrátok.
.
Konopné nite z vretien sa ručne navíjali na kozu (kozu tvorili dve dlhé laty, upevnené do kríža a podstavci, ukončené kolíkmi). Koza sa ručne krútila a na kolíky sa navíjali upradené nite, až vzniklo hrubé pradeno. Takto postupne sa zmotali všetky nite.
Pradená sa na jar „vyzvárali“ (viď Pranie bielizne). Po usušení sa upevnili na motovidlá a z motovidiel sa natiahli na krosná, na cievky. Väčšia časť pradien sa upevnila na krosná a mohlo sa tkať.
.
„Slúžila som u tkáča,
nie tomu tak dávno,
tam som sa ja naučila,
jako sa tká plátno.
Jedna nôžka sa vystrie
a druhá sa skrčí,
nitelnice sa roztiahnu
a člnok sa strčí…“
.
Krosná – tkáčsky stav – boli vykresané z tvrdého bukového dreva. Nevlastnila ich každá domácnosť, bol to dosť drahý výrobný predmet. Ich vonkajšia časť bola zdobená vyrezávaním. Šikovné ženy vedeli tkať skutočne pekné vzory. Na cievky sa navili farebné nite (pamok) a preberali sa farebné prietky, väčšinou kvetinové motívy.
Doma máme starý obrus s čiernymi prietkami, ktorý sa dával na stôl, keď v dome niekto zomrel.
.
Natkané plátno sa na jar porozkladalo po mladej trávičke v záhrade a polievalo sa polievacou krhlou. Bielilo sa. Slniečko ho vybielilo na pekné biele plátno, z ktorého sa šilo spodné oblečenie ženské a mužské.
.
Ženy nosili rubáč (dnešná kombinétka), stánku – obyčajne farebnú (obdoba dnešného topu) a kinteš – kinkeš (spodná sukňa). Pre mužov sa šili z domáceho plátna košele s dlhými rukávmi a dlhé, niekedy široké gate, ktoré sa kedysi nosili aj ako vrchné oblečenie. Ďalej sa z plátna šili stolové obrusy a obrúsky, posteľné plachty a z hrubšieho plátna (druhotriedne vlákna) vrecia a hrubé posteľné plachty.
Cez druhú svetovú vojnu a po nej sa tkali aj domáce pokrovce z handričiek. Staršie, obdraté kusy ošatenia sa postrihali na tenké pásy, tie sa pozašívali, namotali sa na klbká, navili sa na cievky a tkali sa z nich pevné pestré pokrovce. Neskôr štiavnická Pleta predávala po pár halierov zvyšky látok, z ktorých šikovné tkáčky vedeli vykúzliť naozaj pekné vzory na pokrovcoch.
.
S konopami bola robota vlastne po celý rok. Od zasiatia semena, trhanie, máčanie, trepanie a zimné tkanie…
.
.:.
(c) Janka Pižurná, Prenčov
Úryvok z rukopisu „SPRIANIE MYŠLIENOK“, pripraveného na vydanie. Žiadosť o grant Fond na podporu umenia v júni 2024 neschválil.
.:.
Ilustrácia: Daniela Schmidt, priadka má tvár Janky Pižurnej, mojej mamy.

Oheň až požiar

05.09.2025

OHEŇ AŽ POŽIAR – Podarilo sa mi po rokoch získať zbierku básní Miloša Žiaka „Oheň až požiar“. Táto kniha svojho času narobila poriadny rozruch vo vtedajších literárnych vodách. – S Milošom som sa zoznámil v roku 1982 v Bratislave po jeho protestnom vystúpení (spolu s kultovým básnikom Marianom Kubicom zo Žiliny) z básnickej skupiny Nového slova [...]

Maroš Bančej

04.09.2025

ANJELSKE SLZY (Marošovi Bančejovi) . Maroš veľmi dobre vedel, že je veľa vyvolených a málo povolaných. . Keď sme v jeho obľúbenej Drevárni oproti Kijevu tento rok ešte spolu dýchali sýty vzduch, kým jemu už prúdili v žilách Anjelske slzy, mne nalieval úžasný calvados, . spočiatku hľadel síce bokom ale k večeru mi pozrel priamo do očí a povedal: – Tony, ja sa [...]

Sociálna tvár

03.09.2025

Ján Hrčka,

Mravec alebo Hrčka? Petržalku čakajú sledované voľby. K urnám sa pôjde aj v ďalších obciach

05.09.2025 16:09

V rámci volieb v Petržalke sa zároveň uskutoční pilotné testovanie digitálnych dokladov.

Mpox, opičie kiahne

WHO: Opičie kiahne už nie sú globálnou hrozbou, počet prípadov trvalo klesá

05.09.2025 15:57

V roku 2022 vypukla celosvetová epidémia, choroba sa šírila predovšetkým medzi mužmi.

medveď

TANAP varuje: V okolí Tatranskej Lesnej sa po zrážke s autom pohybuje medveď, môže byť agresívny

05.09.2025 15:45

Správa Tatranského národného parku návštevníkom i obyvateľom odporúča v najbližších dňoch zvážiť pohyb v širšom okolí Tatranskej Lesnej.

Pamaetnik sovietskej armade na Namesti osloboditelov v Kosiciach

Petíciu za zachovanie sovietskeho pamätníka podpísalo vyše 10-tisíc Košičanov

05.09.2025 15:30

Je to najväčšia fyzická petícia za posledných deväť rokov, uviedol predseda petičného výboru Alexander Riabov.