Žltý saxofónik

ŽLTÝ SAXOFÓNIK

(Z Barborkinho archívu)

 

Barborka raz našla medzi svojimi hračkami malý žltý saxofónik, na ktorom sa dalo vylúdiť pár tónov. Napadlo jej, že bude chudobná pouličná muzikantka a zarobí si trocha peniažkov.

 

Tak sa aj stalo. Išli sme na Hlavnú ulicu v Prešove, posadila sa na múrik a začala smutne preludovať. Zahral som jej náhodného okoloidúceho a hodil som jej päťdesiat centov. Nič viac už v ten deň nezarobila.

 

Ale išli sme potom do neďalekého second handu a tam si za honorár v akcii kúpila svetrík, z ktorého mala veľkú radosť a tešila sa, že si naň zarobila sama.

 

Možno má ten svetrík, aj žltý saxofónik dodnes…

 

.:.

Anton Pižurný

Možno

21.06.2026

SLNEČNÁ BÚRKA Míňame sa ako myšlienky, ktorých hadie hlavy ešte spia, ale horúčava už syčí apokalyptickým ohňom nenávisti medzi národmi, hoci všetci máme rovnakú krv a spoločných predkov. Dokážeme tvoriť láskou nový život, zázrak nad zázraky. A rovnako ho dokážeme chladnokrvne zabíjať kyretážou, alebo raketami. Mám strach, že [...]

Voňajún

21.06.2026

TICHO PO BÚRKE – Hromy, blesky – až sa nebo chveje… Vieme, že čo bolo, to už nie je, chcem zložiť svoj chrbát, kosti, hlavu, srdce preložiť na tú stranu pravú, – chcem dýchať po búrke ten čistý vzduch a tie dni skuhravé viac neprídu: Už kukučky do neba volajú, – že pomaly končí nádherný voňajún… .:. (c) anton andrej pižurný [...]

Niekomu práve toto vyhovuje?

14.06.2026

Naozaj nemám chuť čítať každý deň hlúpučké komentáre na cudzie blogy od tých anonymných ľudí, ktorí nemôžu prežiť ani jeden deň bez toho, aby nenapísali niekoľko nenávistných komentárov na rôzne blogy. Ako príklad uvádzam hoci hrdinu pod nickom „Ulmanus“. Samozrejme pod rúškom anonymity hrdinsky strieľajúc spoza klávesnice. Chcem upozorniť, že nie [...]