M o m e n t k a

, Prečítané 2 092x, , Nezaradené
V Bratislave si v autobusovej stanici Nové Nivy kráčam k môjmu spoju, za mnou idú tri mladé dievčatá, 15-16 ročné, celkom pekné, slušne oblečené (napodiv všetky chudé, ani jedna s veľkým zadkom) a jedna z nich hovorí:
.
– Minule keď som išla v električke z Dúbravky som bola taká naje.aná, až som sa celá zagrcala.
– Kur.a, mne niečo hovor! Ja som sa na tej vyjeb.nej žúrke minule, kde ma matka nechcela pustiť, tak dodrbala, že si nič nepamätám, dopi.e…
.
Vyjadrovanie, téma a slovník, ako ožran v štvorkovej krčme. Tak neviem, je to všetko ok, len ja som starý a nechápavý .huj?
.
.:.
AP
P.S. Ale keď som zišiel dolu, na bielom klavíri tam dievča v ich veku preludovalo Chopina…
»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Nádej a Viera

06.07.2026

NÁDEJ A VIERA Marian Čekovský je skvelý muzikant a zabávač. Myslím si, že tento „kšeft“ zobral podľa hesla „Keď dávajú, ber“ a na tom celom sa výborne zabával, keď to naspieval s manželkou Natašou na Devíne 5.júla 2026 na „celoštátnych oslavách príchodu Cyrila a Metoda.“ Autorom hudby je výborný hudobník Bugala, autorom textu Vlado Krausz. Text [...]

Možno

21.06.2026

SLNEČNÁ BÚRKA Míňame sa ako myšlienky, ktorých hadie hlavy ešte spia, ale horúčava už syčí apokalyptickým ohňom nenávisti medzi národmi, hoci všetci máme rovnakú krv a spoločných predkov. Dokážeme tvoriť láskou nový život, zázrak nad zázraky. A rovnako ho dokážeme chladnokrvne zabíjať kyretážou, alebo raketami. Mám strach, že [...]

Voňajún

21.06.2026

TICHO PO BÚRKE – Hromy, blesky – až sa nebo chveje… Vieme, že čo bolo, to už nie je, chcem zložiť svoj chrbát, kosti, hlavu, srdce preložiť na tú stranu pravú, – chcem dýchať po búrke ten čistý vzduch a tie dni skuhravé viac neprídu: Už kukučky do neba volajú, – že pomaly končí nádherný voňajún… .:. (c) anton andrej pižurný [...]