PRÍBEH Z AUTOBUSU
Autobus zo Senca do Bratislavy. Polovicu v ňom obsadili deti okolo 15 rokov, asi školský výlet. Všetky so zohnutým krkom pozerajú do mobilov. Nastupujú ďalší ľudia staršieho veku. Stoja v uličke, deti si ich nevšímajú.
Šofér je mohutný chlap, ktorý pred odbočením na diaľnicu pozrie do spätného zrkadla a zahromží.
Zakeruje preplnený autobus k okraju cesty a prederie sa dozadu. Skríkne nad chlapcom, pri ktorom pokorne stoja viacerí starší ľudia:
– Počúvaj a ty vieš, kto bol Makarenko?
– Neviem, – zdvihne hlavu chlapec vystrašene.
– Tak si to vygúgli! Ja som na ňom vyrastal!
Chlapec nechápe.
– Ty nevidíš, že tu stoja starí ľudia a nevieš im uvoľniť miesto?!
Konečne sa kdesi vzadu postaví mladá pani učiteľka:
– Hej deti, tak počuli ste? …
Vonku sa pomaly zapaľoval nový krásny deň…
.:.
Anton Pižurný
Nie skríknuť treba na rodičov . Nenaučili ich ... ...
Občas treba skríknuť. ...
Aj takýto žijeme život na Slovensku. To je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty