LIST ANNE KARENINE
V takejto sychravosti ani tváre nevidieť,
nechce sa dýchať, ani písať, ale ani bdieť:
Obraciame sa k Slnku v blahej nádeji,
že nám snáď ešte trocha tepla nadelí,
že všetko bude inak, nie takéto blato,
dal som ti všetko bez zvyšku,
a s najmenšou stratou.
Srdce bije ako bubon Armády spásy.
Zabúdam už na tvoju tvár, ty ale stále si.
Čas s jedným zubom hrdzou všetko požral:
– Vieš, bola si pre mňa až príliš dobrá…
.:.
(c) Anton Andrej Pižurný
foto a.a.
Celá debata | RSS tejto debaty