Pandora dva

V Prešporku sa snúbi história so súčasnosťou v spoločnom dejstve. Na každom nároží sa o stenu opiera genius loci tohto mesta a usmieva sa na okoloidúcich. On vie. Vie to aj Svätý Michal na veži Michalskej brány. Sv. Michal je veliteľ anjelov, ktorí bojovali s diablom a jeho anjelmi a zvrhli ich do Pekla. Je veliteľom anjelov strážnych, ktorí ochraňujú jednotlivcov i inštitúcie. Preto v stredoveku o sv. Michalovi uvažovali ako o prvom, nebeskom rytierovi. Silnom, vernom a čistom, ako by rytier mal byť.

Ale nahneval sa na svojich anjelov, pretože sa zaľúbili do ľudských žien a to on nemohol pripustiť.

.:.

Wiliam zdvihol zrak od knihy z ktorej práve čítal Ľubici:
– Čo na to povieš?
– Vedela som o svätom archanjelovi Michalovi, ale musel byť naozaj zaujímavou osobnosťou.
– Neviem, či by sme v dnešnej dobe mohli nájsť jeho pendanta.
– Hm. Asi ťažko.
– Veru tak. Ale veď vieš, že mojím heslo je „Stále ďalej, stále vyššie“.

.:.

Wiliam navrhol Ľubici, aby sa išli najesť do McDonaldu pri starom Slovenskom národnom divadle.
– Predstav si, že kedysi na tomto mieste nebol McDonald, ale Mliečny bar. Mali tu za pár šupov bryndzové halušky, skvelé chlebíčky, aj chlieb vo vajci, šaláty, jedlá, kakao, kokteily.
– Tak to si ja nepamätám. Dnes letia hamburgery a hranolky. Ale dosť veľa vecí sa v centre Bratislavy zmenilo.
– Zmenilo veru. Ale ľudia asi tiež.
– Ľudia sa príliš nemenia. Alebo áno?
– Ľudia sú takí, akí sú.
– Iba ľudia malí duchom, majú aj malé ciele.
– A niektorí ľudia sú ako mobil. Mentálne nedostupní.
– Vieš čo? Poďme sa prejsť k Dunaju.
– Dobre. Mám rada aj Propeler a čajky nad Dunajom.

Dvojica sa ruka v ruke pobrala starým mestom k Dunaju…

.:.

Bol krásny podvečer, Wiliam s Ľubicou sa posadili na lavičku na Tyršovom nábreží Dunaja. Pred nimi sa šinula legendárna rieka, ktorá preteká mnohými storočiami, mnohými krajinami.
– Chvalabohu, že sa konečne trocha ochladilo, – povedala Ľuba a položila si hlavu na Wiliamove plece.

Vidíš ten stred na Starom moste? Nedávno tam uviedli do života básnickú zbierku „Pandorina skrinka“, ktorá je takou časovou schránkou. A práve odtiaľ pred rokmi skočil do vody český rockový spevák Jiří Schelinger. Jeho telo našli po čase až kdesi oveľa nižšie.
– Prečo to urobil?
– Vraj stávka. Popíjal predtým vo Františkánoch, potom išli do tamtoho hotela pri nábreží a tam sa s kýmsi stavil, že to urobí. Stálo ho to život. Ale hovorí sa že v tom boli vraj aj tajné služby.
– Bol to dobrý spevák. Poznám jeho pesničku „Dúm holubí“.
– Áno bol to aj je hit. A najlepšie na tom je, že v tej pesničke na začiatku škriekajú čajky, nie holuby.
– Pozri aj tu nad Dunajom lietajú.
– Napadá mi jedna sloha pesničky od Deža Ursiniho a textára Ivana Štrpku: „Škrekľavé čajky tesne krúžia, rozpletá sa ich let. Strmhlav sa vrhajú k vode, splývajú s penou vĺn, hneď vystreľujú hore. Sú jasným trepotaním, čo víri číry riečny vzduch…“

– Pekné.
– Niečo mi napadlo: Vieš o tom že našli časovú schránku pri nedávnej rekonštrukcii Michalskej veže a sochy svätého archanjela Michala?
– Čo v nej bolo?
– Bola to medená schránka spolu s pamätnými predmetmi a písomnými dokumentami z 18. a 19. storočia. Bola v nej medená platnička so správou prešporského medikováčskeho majstra Petra Ellera o zhotovení sochy a jej umiestnení v roku 1758 na vrchol veže, potom zoznam členov tzv. širšej mestskej rady z roku 1810, ďalej takzvané „bankocetle“ (dnešné bankovky) z rokov 1800 a 1806, tiež papier s básňou prešporského vicenotára Karola Langa z roku 1845 a mnoho iného.
– To znie vzrušujúco, taká schránka…
– Práve včera som sa dočítal, že vo Francúzsku je úžasný plávajúci kláštor ktorý sa tiež volá podľa svätého Michala archanjela, je postavený na žulovom ostrove. Príliv a odliv k nemu neumožňoval prístup. A všade okolo boli pohyblivé piesky a bahno. Je to nádherná stavba.
– Tak tam by chcela raz ísť.
– Zaujímavé, – povedala Ľuba
– No a ten náš, bratislavský svätý archanjel Michal aj mne zanechal odkaz.
– Tebe? A aký?
– Nie som síce anjel, ale srdce mi hovorí, čo mám urobiť.

Wiliam si tam, na nábreží Dunaja, pokľakol pred Ľubicou. V ruke držal malú krabičku. Ľubica ako v sne vstala z lavičky.
– Zoberieš si ma za muža? – spýtal sa jej.
– Áno. A na svadobnú cestu pôjdeme od nášho bratislavského svätého archanjela Michala na krásny ostrov svätého Michala vo Francúzsku…

.:.
© Anton Pižurný
(skrátená verzia)
Tento príbeh bude v treťom diele mojich Povestí