HYMNA NÁDEJE
Zachrípnutý
susedovie kohút Karol
neisto prikikiríkal
prvý deň nového roka,
ešte vyplašený z polnočného
rachotu a výbuchov,
ale potom sa osmelil
a rirákal tak, ako aj inokedy.
Tie výbuchy,
to predsa len nebola vojna.
Ešte nie.
.:.
Potom Slnko vylúčilo
svoje prvé zlaté šípy,
ktoré sa dotkli uzimených
spevavcov na holých konároch,
a tie prebudené pomaličky
opatrne
začali štebotať
hymnu Nádeje.
.:.
© Anton Pižurný
1. januára 2023 SL11
obraz Peter Gyorcos
SLNEČNÁ BÚRKA Míňame sa ako myšlienky, ktorých hadie hlavy ešte spia, ale horúčava už syčí apokalyptickým ohňom nenávisti medzi národmi, hoci všetci máme rovnakú krv a spoločných predkov. Dokážeme tvoriť láskou nový život, zázrak nad zázraky. A rovnako ho dokážeme chladnokrvne zabíjať kyretážou, alebo raketami. Mám strach, že [...]
TICHO PO BÚRKE – Hromy, blesky – až sa nebo chveje… Vieme, že čo bolo, to už nie je, chcem zložiť svoj chrbát, kosti, hlavu, srdce preložiť na tú stranu pravú, – chcem dýchať po búrke ten čistý vzduch a tie dni skuhravé viac neprídu: Už kukučky do neba volajú, – že pomaly končí nádherný voňajún… .:. (c) anton andrej pižurný [...]
Naozaj nemám chuť čítať každý deň hlúpučké komentáre na cudzie blogy od tých anonymných ľudí, ktorí nemôžu prežiť ani jeden deň bez toho, aby nenapísali niekoľko nenávistných komentárov na rôzne blogy. Ako príklad uvádzam hoci hrdinu pod nickom „Ulmanus“. Samozrejme pod rúškom anonymity hrdinsky strieľajúc spoza klávesnice. Chcem upozorniť, že nie [...]
Celá debata | RSS tejto debaty