Pandora dva

Večer v taxíku som zažila príhodu, ktorá ma nadobro vytrhla z mojej sladkej bubliny, kde sa ľudia v mojom okoli správajú príčetne, vrámci noriem a niektorí sú dokonca mimoriadne láskaví a takí, že . Už dlhšiu dobu zijem vo svete, kde sa ľudia rešpektujú a nenávisť a agresiu vídavam sice hojne, ale výlučne na sociálnych sietiach. V utorok ma tak neočakávane zasiahla aj v reálnom živote. Večer som si objednala taxík na Hlavnú stanicu v Bratislave. Jazdím taxíkom často, takze som očakávala, že to bude ako vždy non-event. Ako som sa len mýlila. Vodič mi láskavo pomohol s mojím obrovským kufrom a hodil poznámku o tom, že som pekná. Myslela som, že sme sa už posunuli od čias, kedy ľudia len tak akoby nič komentujú výzor ludí, ktorých práve stretli, ale dobre. Horšie ma ešte len čakalo. Vodič začal rozoberať minulotýždňové tropické horúčavy a plynule prešiel na teóriu, podľa ktorej sa chystá vyhladenie Slovákov, aby sa uvoľnilo miesto pre tých z juhu, keď im už bude príliš teplo.

Povedala som si, že toto prejdem mlčaním. Pán sa vzápätí pustil do analýzy energetickej krízy, predpovedajúc, že tu vsetci zmrzneme a bude tu 1.5 milióna nezamestnaných. Vo svojom emóciami nabitom monológu nakydal na vládu (nehovorím, že si vláda nezaslúži, ale jeho argumenty boli mimo) a samozrejme nevynechal ani príčinu všetkého zla, pani prezidentku. Tak som mu už na to povedala, že hádam to nebude také tragické a určite sa nejaké riešenie nájde. V tom momente po mne začal vrieskať, že či som normálna (doslova takto), že či nevidím, čo sa tu deje, že to kvôli ľudom ako ja tu budú samé problémy. Tak som mu pripomenula, že jeho úlohou je odviesť ma na stanicu a nie rozoberať politiku a ziapať po mne. Nato odstavil auto ďaleko pred stanicou. Keď som sa spýtala, či ma plánuje doviesť do cieľa, len pokračoval v útokoch. Rozbehol sa opäť, až keď som zavolala známemu, aby som mu povedala, čo sa deje. Samozrejme slovné útoky neprestali, až pokým som nevystúpila. Dokonca sa spýtal či je na stanici aj môj známy, lebo sa chce porozprávať aj s ním.

Nezvyknem zverejňovať alebo komentovať všetko čo sa okolo mňa deje, ale toto sa mi zdá dôležité. Dosť ma to vyviedlo z rovnováhy, nie som najlepší nočákový spáč a takéto strety sladkým snom neprajú.

Pán mal zjavne problémy so sebaovládaním a chcem veriť, že toto bol iba ojedinelý extrémny prípad dezorientovaného človeka. Z jeho monológu však bolo cítiť všetky tie bláhoviny, ficoviny a podobné blbosti, voľne dostupné človeku vo verejnom priestore. Asi by nebolo odveci prestať s agresívnou rétorikou, lebo sa tu začneme po uliciach mlátiť a mozno aj horšie. Dejiny aj súčasnosť ponúkajú nekonečne veľa príkladov ako to môže dopadnúť, keď sa hrotia emocie.

PS: Inak, co sa dá robiť ohľadne toho vodiča? Poslala som recenziu do taxislužby, dá sa ešte niečo? Chcela by som, aby sa tomu niekto seriózne povenoval, nemyslím si, že takýto človek by mal po nociach voziť ľudí.