ORAVSKÝ HRAD(Temné stránky duše)
Tam, kde rieka Orava svojím bujným jazýčkom oblizuje strmé skaly, tam na brale vysokom je orlie hniezdo. V ňom sa ukrývajú vajíčka mocnej histórie nášho kraja, z ktorých sa raz vyliahnu nové myšlienky, vyletia z hniezda do šíreho sveta, aby mu odovzdali posolstvo o nevšednej histórii a kráse.
Oravský hrad mal mocných pánov. Matúša Čáka, Thurzovcov a mnohých ďalších. Jedným z nich však bol aj poľský zloduch Peter Komorovský, ktorý veru nerobil česť svojmu hradu. Podnikal z neho lúpežné výpravy nielen po Slovensku, ale aj na Morave a Haliči. Krajinský snem to už nemohol znášať a vyhlásil proti nemu boj. Prikázal, aby sa mu zhabali všetky majetky.
Za svojho panovania na Oravskom zámku sa však pred Komorovského vyčíňaním triaslo celé okolie. Jeho zúrivé prepady po sebe zanechávali, zmrzačené telá, rozvrátené rodiny, bolesť a utrpenie. Tento zlosyn sa zvlášť čvachtal vo svojej nemravnej záľube a tou boli mladé panny. Nevesty unášal priamo od oltára z náručí šťastných ženíchov a potom ich s diabolskou rozkošou prznil vo svojich komnatách. Jeho zvedovia, ktorými sa hemžilo celé okolie, mu jedného dňa priniesli správu, že v dedinke neďaleko jeho orlieho hniezda bude svadba krásnej sedliackej dcéry Zuzany.
Zatriasli sa mu mastné fúzy a rozchechtal sa v predstave, čo s ňou bude robiť.
Keď bol Peter Komorovský mladíkom, ľudia ho mali radi. Bol trocha neokrôchaný, ale nikomu neubližoval, skôr naopak. Keďže mu však nebola nadelená veľká vonkajšia krása, trocha sa ľudí stránil. Nebol ani veľmi múzami pobozkaný, bol to taký jednoduchší mládenec. Dievčat sa veľmi hanbil, nedokázal sa s nimi pokojne zhovárať tak, ako jeho rovesníci. Veľmi sa červenal, niekedy sa dokonca pri nich až zajakával. Vyslúžil si za to veľa posmeškov a hanby.
Veľmi sa mu páčila Lucia, ktorá bola dcérou istého šľachtica. Nebolo dňa ani hodiny, aby na ňu nemyslel. Celkom ho opantala. Keď už len hoci z diaľky uvidel jej postavu, hneď sa mu rozbúchalo srdce. Bol by pre ňu urobil hocičo na svete. Hocičo.
Ale Lucia si Petra vôbec nevšímala, ba ani netušila o jeho záujme o ňu. Rada sa zabávala so svojimi rovesníkmi, rada žartovala s mládencami. Raz usporiadala zábavu, na ktorú – na naliehanie jej otca – pozvala aj Petra Komorovského. Ten skoro nechcel ani veriť, že je to naozaj. Ale potom sa náležite vyobliekal a plný nádeje išiel na zábavu aj on.
.:.
(c) Anton Pižurný
Povesti, úryvok
Naše korene sú našou korunou
foto Branislav Kreň
Celá debata | RSS tejto debaty