Levické biele husi – fertále a leánka

LEVICKÉ BIELE HUSI
(Fertále a Leánka)
…Levičania si na chvíľu vydýchli od Turkov a pustili sa naprávať škody. Aj u Hoszúovcov bol väčší ruch ako inokedy. Ďula Hoszú (čo po slovensky znamená Dlhý) merkoval svoju Jolanku. Jolanka sa pôvodne volala Johanka a pochádzala z Oravy. S Ďulom sa stretla na chýrnom Levickom jarmoku. Keď uvidela statného fúzatého Maďara, ako si mastí gágor pečenou husacinou, hneď jej oravské srdiečko zapišťalo. Ďulovi tiež nielen fúziskami pomykalo, keď zbadal driečnu Johanku. Bol tam však jeden zádrhel. On nevedel po slovensky, ona po maďarsky. Ale vynašli sa. Láska sa vždy dokáže vynájsť. Zhovárali sa – po nemecky.
 
Pravdaže, ich láske rodičia spočiatku nepriali. Keď však videli, že mladí to myslia naozaj vážne a keď videli ten priam posvätný oheň lásky v ich očiach a dušiach, nakoniec privolili. A urobili dobre. Manželstvo to bolo priam bukolické. Len jedna vec ich škrela. Johanka – Jolanka neskôr povila Ďulovi tri dcéry a žiadneho chlapca…
 
V Leviciach sa stal chov husí, predaj husacích štvrtiek a obchod s husacími pečienkami známym široko – ďaleko. Mesto malo na to ideálne podmienky, hlavne dostatok vodných tokov, nevyhnutných pri chove husí.
Najznámejšie boli husacie štvrťky – fertále (z nem. viertel = štvrtina) Neskôr však mesto vydalo zákaz predaja pečienok počas cirkevných sviatkov, lebo vraj krik predávajúcich i jedákov, podgurážených dobrým levickým vínom „leánka“ (v preklade dievčina) narúšal priebeh cirkevných obradov. 
(úryvok z Povesti medzi láskou a smrťou)
 
.:.
(c) Anton Pižurný
foto a.a.

Ak dozrieme

13.09.2026

AK RAZ DOZRIEME – Ja chcem žiť, nie len prežívať. Chcem milovať, nie mať len rád. Život nie sú len milosrdné vraždy. Ak miluješ, v žilách ži už navždy. – Z modrej oblohy ľahký smútok padá, vraví, že ťa najviac mala rada. Zo života nemaj iba pôžitok, aj keď ti srdce zlomí, preži to. – Potom budeš rád svedčiť v procese, že len čo dáš, to [...]

M a r í n a

08.09.2026

DNES BY MALA NARODENINY MÁRIA GERŽOVÁ – PISCHLOVÁ, narodená 8. septembra 1820 v Banskej Štiavnici – MARÍNA – najväčšia múza slovenskej poézie. Meno Marína má latinský pôvod a v preklade znamená „morská“. .:. (ap) Foto: Socha Maríny od Tibora Bartfaya na Šafárikovom námestí v Bratislave.