Pandora dva

22. mája 1899 v Banskej Štiavnici zomrela Mária (Marína) Pischlová, ktorá sa stala známa tým, že bola múzou pre Andreja Braxatorisa Sládkoviča, vďaka nej napísal „MARÍNU“, najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete.

MÁRIA (MARÍNA) PISCHLOVÁ sa narodila 8. septembra 1820 v Banskej Štiavnici. Bolo to veľmi pozoruhodné a šarmantné dievča, sčítané, navštevovala Dievčenskú školu v Banskej Bystrici a napríklad aj krásne kreslila. Jej otec bol vážený bohatý mešťanosta Pavol Pischl a jej matkou bola Katarína, rodená Golbergerová.
Mladý študent Andrej Braxatoris z Krupiny (narodený 30. marca 1820) sa stal na príhovor jeho priateľa Ľudovíta Grossmana z Pukanca domácim učiteľom Maríny v rodine Pischlových. Osudovo sa zamiloval do svojej rovesníčky Pischlovej z Banskej Štiavnice. Vznikla z toho najdlhšia ľúbostná báseň menom “Marína”, ktorá bola po počiatočnom odmietnutí Štúrovcami predsa len nakoniec vydaná v roku 1846 – v Budapešti. (V tom istom roku zomrela Marínina matka.)

V roku 1845 sa Marína proti svojej vôli musela vydať za bohatého pernikára Gerszu, pretože jej otec nevidel v budúcom živote svojej dcéry s chudobným evanjelickým kňazom Braxatorisom veľkú perspektívu. Stalo sa tak v evanjelickom chráme v centre Banskej Štiavnice. O dva roky na to bol Andrej Braxatoris pred tým istým oltárom ordinovaný za kňaza. Ktovie, čo mu vtedy vírilo mysľou…
Marína „bola vydatá“ v Štiavnici proti svojej vôli v roku 1845 a Marína bola proti vôli Štúra vydaná v Budapešti v roku 1846.

Okolo osudovej láske Maríny a Andreja koluje mnoho legiend. Nie je však veľmi známym faktom, že Braxatoris – Sládkovič bol v meruôsmych rokoch odsúdený a mal byť popravený, avšak intervenciou jeho priaznivcov sa tak nestalo.

Úbohá Marína, naša najväčšia ľúbostná múza to nemala ľahké. Aj po odmietnutí Sládkoviča a po jej vydaji za pernikára Gerszu stále Andreja Braxatorisa milovala a až do svojej smrti si uchovávala jeho listy. Všetky jej deti však zomreli v mladom veku, najstaršia Hermína ako 15 ročná. Preto Marína rozdávala zadarmo deťom perníky v tvare srdca od jej muža, ktorý to len veľmi nerád videl.

Ľudia vraveli, že po tom, ako Marína v roku 1886 spadla na jar do tajchu Klinger, (šepkalo sa o jej pokuse o samovraždu, zachránil ju starý Mojička) sa vraj pomiatla na rozume. Utiahla sa do seba a skoro vôbec už nevychádzala von.
Braxatoris sa nakoniec tiež oženil s Júliou Sekovičovou, s ktorom mali šesť detí a žili až do do jeho smrti, umrel v roku 1872 ako 52 ročný.

Marína zomrela 1899, ako 79 ročná, teda svoju lásku Braxatorisa prežila o 27 rokov.
Po Maríninom pohrebe prišiel jediný jej ešte žijúci syn Karol z Budapešti do domu, kde bývala. Majiteľ domu sa ho spýtal, čo si želá. Karol odpovedal, že sa prišiel odobrať od toho domu.

O niekoľko dní na to sa zastrelil.

Ľúbostná poéma Andreja Braxatorisa Sládkoviča je uvedená ako najdlhšia ľúbostná báseň na svete v Guinessovej knihe rekordov.

V roku 2020 tomu presne bolo 200 rokov, ako sa Marína a Andrej narodili. V roku 2021 je 175. výročie vydania Braxatorisovej poémy „MARÍNA“.

.:.
(c)
Anton Pižurný