POHREB ANTONA SRHOLCA
(Posledná rozlúčka v Blumentále)
Keď som prichádzal električkou k Blumentálu (v bratislavskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie), kde bola posledná rozlúčka so zosnulým kňazom Antonom Srholcom a videl som tie davy, bolo mi jasné, že sa cez hlavný vchod dovnútra tak ľahko nedostanem.
Zbadal som však vzadu naboku malú bránku. Bola otvorená. Obišiel som chrám zozadu dookola a z druhej strany bol vstup VIP.
Na oboch stranách schodov dovnútra stáli zamračení páni v kožených kabátoch s káblikmi v ušiach ako z akčného filmu. Keďže som mal tiež čierne kožené sako a v ušiach slúchadlá z mobilu, pokývol som im hlavou a vošiel som do chrámu.
Nezastavili ma.
Ocitol som sa v pravom krídle, kúsok od vtedajšieho prezidenta Kisku, ktorý sedel v lavici s hudobníkom Mariánom Vargom. Ten mal kábliky v nose. Antonova truhla pred nimi. Zádušnú omšu slúžil aj môj priateľ Tomáš Jendruch. Najviac ma oslovili slová a spev Aleny Čermákovej.
Otec Anton Srholec – veľká osobnosť nášho duchovného a spoločenského života – je pochovaný v Skalici.
Odpočívaj v pokoji, Tonko…
.:.
(c) Anton Pižurný
Raz sme si s Antonom Srholcom podali ruky.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty