More nás dostihlo. Vlhkým jazykom pribieha spoza rohov a chytá nás za lýtka, myká plášťami a dáždnikmi. Do topánok nám zateká chladná voda.
V suchu a teple sedia biznismeni, usrkujú zlaté nápoje. V okne vedľa mladá žena hľadí von, v jej lone pred krátkou chvíľou započal nový život.
Muž, kráčajúci v pľušti, už dávno stratil svoju tvár. Nahradil ju poker face, lebo inak sa vraj nedá.
Sychravosť v meste má iný zvuk, aj inú vôňu. Tu nepočuť štekot psov v jesennej hmle, ani necítiť vôňu plynúcej vody. Tu osobitne vonia každý chodec, každý obchod, kaviareň, vchod.
Muž, kráčajúci v pľušti, bude čoskoro v suchu. Prešmykne sa povedľa fotografa bez pozdravu, a vôbec si neuvedomí, že iba o niekoľko piadí minul svoj osud.
S tou mladou ženou sa už nikdy nestretnú. Z dvoch bytostí sa splodila tretia, tá, ktorá sa o pár týždňov vznesie nad mesto a odletí do nesmiernej diaľky.
More sa plazí späť…
.:.
(c) AP
obraz a.a.
Pekné. ...
Celá debata | RSS tejto debaty