Cestoval som trolejbusom číslo 209 na predvianočnú návštevu (ktovie, či na Vianoce sa uvidíme). Sedel som na zadnom sedadle, telefonoval sestre, že už sa blížim, zošuchlo sa mi pritom rúško z nosa.
Do trolejbusu nastúpila pani v strednom veku, s rúškom až po oči a hneď ako ma zbadala, nepríčetne zvrieskla na celý trolejbus:
– Dajte si to rúško na nos!!!
– Prepáčte, zošuchlo sa mi, – povedal som a natiahol som si ho znova na nos.
Pani sa uveličene posadila, vytiahla veľký farebný časopis a spokojne si čítala, občas fľochla po mne pohľadom.
Keď som dotelefonoval, mal som sto chodí povedať jej: „Prepáčte, nekričte na cudzích ľudí, dá sa to povedať aj slušne“, ale potom som si to rozmyslel. Keď som vystupoval pozrel som sa jej do očí. Hľadela na mňa s nenávisťou.
Vianoce, sviatky pokoja a mieru…
.:.
(ap)
ano vdychovanie vlastnych vydychov odrazenych ...
Bežne chodím s rúškom pod nosom, lebo ma ...
to bola MALINIOVA na vianocnych nakupoch v Blave ...
Celá debata | RSS tejto debaty