. .. jej boky tak nádherne opisovali nekonečno
14. októbra 2020 06:32,
Prečítané 2 207x,
pizurny2,
Nezaradené

PRED BÚRKOU
Kráčal som za ňou
vlhnúcim chodníkom
a jej boky tak nádherne
opisovali nekonečno,
až som sa potkol
o Večnosť.
Vypadlo zo mňa
trepotajúce sa srdce,
zodvihol som ho
v sýtom vzduchu
a zabalil do duše.
Oblohou zasvišťala
strieborná gilotína blesku
a odťala hlavu
spomienkam na budúcnosť.
.:.
© Anton Pižurný
obraz Mária Šefferová
16.07.2025
Alkoholik, prečo piješ? – Lebo sa hanbím. – A čoho sa hanbíš? – Že pijem. (voľne podľa Malého princa)
15.07.2025
PÍSMO V BIELYCH PONOŽKÁCH (Spomienka na majora Richtera) Za minulého režimu som začiatkom osemdesiatych rokov musel aj ja narukovať na povinnú základnú vojenskú službu, ktorá trvala dva roky. Našťastie som sa dostal na funkciu pisára štábu. Volali ma „Písmo“. Raz ráno, ešte ako mladý vojak som niesol na štáb útvaru tzv. šifrovku, s presnými počtami, kde sú [...]
14.07.2025
NO PROSÍM Aj „vlastne“, „akože“, či „brutal“. 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty