Pandora dva

Maximilián Rudolf HELL sa narodil 15. mája 1720 v dnešných Štiavnických baniach – v Piargu pri Banskej Štiavnici.

Bol matematik, astronóm a fyzik svetového významu, ktorý sa okrem výnimočných výsledkov vedeckého bádania zaslúžil o vybudovanie niekoľkých hvezdární a observatórií v rôznych krajinách a mestách Európy.

V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti a ktoré sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii.

Najväčšou udalosťou v živote M. R. Hella – astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde v roku 1768 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk.

Výsledkami svojich astronomických pozorovaní na ostrove Vardö získal medzinárodné uznanie. Viacerí nežičliví vedci chceli síce jeho vedecký triumf spochybniť, ale nakoniec sa dokázalo, že jeho výpočty boli správne. Úkaz prechodu Venuše popred slnečný disk v rámci koordinovanej medzinárodnej akcii astronómov z celého sveta vtedy sledovalo asi 200 pozorovateľov. Na úkaz čakali v Manile na Filipínach, v Bavorsku, Kalifornii, Pekingu a na Tahiti. Za svojho sprievodcu si vybral asistenta Trnavskej univerzity, svojho bývalého žiaka a rehoľného spolubrata Jána Nepomuka Sajnovicsa.

Expedícia napokon dosiahla vynikajúce výsledky, ktoré boli neskôr vysoko cenené vo vedeckých kruhoch. Tie zhrnul v diele „Observatio transitus Veneris ante disum solis“, ktoré vydal v roku 1770. Maximilián Hell tu potvrdil svoj predošlý objav, že Venuša nemá žiadny mesiac, na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme. Priekopnícke sú aj výskumy M. R. Hella v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Maximilián Hell skúmal aj morský odliv a kvadratúru kruhu.

M. R. Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rád anglickej vlády za vedecké práce. Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie narodenia Maximiliána Rudolfa Hella do kalendára výročí významných osobností.

Maximilián Rudolf Hell zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni.

Nesie po ňom názov dokonca aj planétka s priemerom 73 km, pomenovaná Maxhell.

.:.

Je zaujímavé, že človek s menom PEKLO (Hell) sa zaujímal o nebeské telesá.

🙂

SILOČIARY NÁDEJE

Na chvíľu sa zastav,
naber si plné priehrštia
strieborného toku času,
a nechaj si ho
pomaly plynúť pomedzi prsty.

Sily, ktoré ťa opúšťali,
sú súčasťou tejto majestátnej
rieky plynutia a splynutia.

Ryby, ktoré kedysi

plávali popod člnom
na tajchu, teraz vylietavajú

z chladnej hlbiny
do Slnkom ožiarenej oblohy
ako siločiary nádeje,
jemnej síce, ale zároveň
úžasne mocnej vo svojom poslaní.

Rovnako strieborné
ako majestát Večnosti
tíško znejú, len treba pozorne
načúvať týmto lýram
a nedať sa zmiasť piesňami Sirén.

Lebo keď plynutie prejde do splynutia,
na oblohe jemne zaštrngajú hviezdy
v krásnej vesmírnej sieti.

.:.
(c) AP