Založ si blog

Duše temné stránky (Oravský hrad)

ORAVSKÝ HRAD
(Temné stránky duše)

Tam, kde rieka Orava svojím bujným jazýčkom oblizuje strmé skaly, tam na brale vysokom je orlie hniezdo. V ňom sa ukrývajú vajíčka mocnej histórie nášho kraja, z ktorých sa raz vyliahnu nové myšlienky, vyletia z hniezda do šíreho sveta, aby mu odovzdali posolstvo o nevšednej histórii a kráse.

Oravský hrad mal mocných pánov. Matúša Čáka, Thurzovcov a mnohých ďalších. Jedným z nich však bol aj poľský zloduch Peter Komorovský, ktorý veru nerobil česť svojmu hradu. Podnikal z neho lúpežné výpravy nielen po Slovensku, ale aj na Morave a Haliči. Krajinský snem to už nemohol znášať a vyhlásil proti nemu boj. Prikázal, aby sa mu zhabali všetky majetky.

Komorovský sa však vo svojej pýche cítil silný a nariadenia snemu si nevšímal. Avšak po čase predsa len podľahol tlaku a dohodol sa s kráľom Matejom Huňadym, ktorý mu nakoniec vyplatil osemtisíc dukátov a Komorovský sa odsťahoval do Živca.

Za svojho panovania na Oravskom zámku sa však pred Komorovského vyčíňaním triaslo celé okolie. Jeho zúrivé prepady po sebe zanechávali, zmrzačené telá, rozvrátené rodiny, bolesť a utrpenie. Tento zlosyn sa zvlášť čvachtal vo svojej nemravnej záľube a tou boli mladé panny. Nevesty unášal priamo od oltára z náručí šťastných ženíchov a potom ich s diabolskou rozkošou prznil vo svojich komnatách. Jeho zvedovia, ktorými sa hemžilo celé okolie, mu jedného dňa priniesli správu, že v dedinke neďaleko jeho orlieho hniezda bude svadba krásnej sedliackej dcéry Zuzany.
Zatriasli sa mu mastné fúzy a rozchechtal sa v predstave, čo s ňou bude robiť.

Keď bol Peter Komorovský mladíkom, ľudia ho mali radi. Bol trocha neokrôchaný, ale nikomu neubližoval, skôr naopak. Keďže mu však nebola nadelená veľká vonkajšia krása, trocha sa ľudí stránil. Nebol ani veľmi múzami pobozkaný, bol to taký jednoduchší mládenec. Dievčat sa veľmi hanbil, nedokázal sa s nimi pokojne zhovárať tak, ako jeho rovesníci. Veľmi sa červenal, niekedy sa dokonca pri nich až zajakával. Vyslúžil si za to veľa posmeškov a hanby.

Veľmi sa mu páčila Lucia, ktorá bola dcérou istého šľachtica. Nebolo dňa ani hodiny, aby na ňu nemyslel. Celkom ho opantala. Keď už len hoci z diaľky uvidel jej postavu, hneď sa mu rozbúchalo srdce. Bol by pre ňu urobil hocičo na svete. Hocičo.

Ale Lucia si Petra vôbec nevšímala, ba ani netušila o jeho záujme o ňu. Rada sa zabávala so svojimi rovesníkmi, rada žartovala s mládencami. Raz usporiadala zábavu, na ktorú – na naliehanie jej otca – pozvala aj Petra Komorovského. Ten skoro nechcel ani veriť, že je to naozaj. Ale potom sa náležite vyobliekal a plný nádeje išiel na zábavu aj on.

Po celý čas hľadel na Luciu ako svoju bohyňu, až si to všimla aj ona a bolo jej to nepríjemné. Po čase, keď už zábava rozkrútila svoje čertove kolesá do hlbokej noci, Lucia, ktorá mala už v sebe dosť medoviny, išla ku Petrovi a zobrala ho do tanca. Po celý čas sa roztopašne vykrúcala, laškovala s ním, smiala sa. Robila to naschvál, aby Petra zosmiešnila. Ten si však myslel, že ona opätuje jeho záujem a cítil sa ako v siedmom nebi. Splnil sa mu jeho sen, bol so svojou láskou, mohol sa jej dotýkať, tancovať s ňou. Začal veriť tomu, že svet nie je taký zlý ako sa zdalo.

Lenže Lucia už stratila zábrany. V tom najlepšom odrazu odrazu skríkla na hudbu, aby prestala hrať a obrátila sa na prítomných:
– Priatelia vidíte tohto tu? Už dlho ma stále obchytáva a nedá mi pokoj. Čo si myslíte, čo chce?
Rozjarení tanečníci na nahlas zasmiali a lietali posmešné poznámky.
– Asi by si rád niečo so mnou robil? – obrátila sa Lucia na Petra, ktorý celý červený, ako obarený stál uprostred komnaty.
– No a čímže by si to tak chcel robiť? Vari týmto tu? – a rozbujarená Lucia schmatla Petra v rozkroku.
Okolie vybuchlo smiechom a mnohí aj zatlieskali ako pochvalu za Luciin žart. Lenže do Petra udrel blesk. Blesk nenávisti voči Lucii. Blesk nenávisti voči celému ženskému pokoleniu…

Komorovský zanevrel na dievčatá a ženy, dal sa do budovania svojho majetku. Neustále hromadil a hromadil, až sa nakoniec stal pánom Oravského hradu. Jeho jediný priateľ Michal ho raz nahovoril, aby nežil ako mních a zaviedol ho do nevestinca. Nevedno presne, čo sa tam stalo, ale odvtedy sa v Komorovskom prebudila žiadza na ženy. Nie však na lásku, ale iba púhe telesné rozkoše. Neustále si užíval obcovanie so ženami. Bola to vlastne taká jeho pomsta Lucii.

Chudák Peter to mal vo svojom cítení už navždy domútené. Už žiadna romantika, len púha telesnosť. Všetky panny pod Oravským hradom to mali u neho zrátané. O každej vedel, žiadna si pred ním nebola istá. Vo svojej šialenej žiadostivosti zašiel až tak ďaleko, že si u svojich poddaných vynútil právo prvej noci, teda každá mladá dvojica, ktorá si pred oltárom povedala svoje „Áno“ musela súhlasiť s tým, že prvú noc po sobáši sa nevesta musela poddať jeho panskému chtíču. Prosto, škaredé až hnusné rozhodnutie, ktorým si Komorovský vynucoval ukojenie svojej zvrátenosti.

Stal sa postrachom diev a žien pod Oravským hradom. Jeho to však vôbec nemrzelo, skôr naopak, bol na to pyšný. Preto vtedy, keď mu jeho zvedovia priniesli správu, že sa chystá svadba známej krásavice v jeho poddanstve, ktorá sa zhodou okolností volala Lucia, jeho temná stránka duše sa rozochvela v hriešnom očakávaní.

Bola sobota. Krásny mladý pár Ján a Lucia zo sedliackych rodín Oravského podhradia sa chystali povedať si svoje áno.
– Z tohoto mäska ten ufúľaný sedliak veru polievku jesť nebude! – skríkol Komorovský a prikázal svojim pandúrom, aby mu priviedli krásnu nevestu Luciu rovno od oltára.
Tak sa aj stalo. „Zvuk zvonov malého kostolíka slávnostnou piesňou zvolával do kostola ubiedených sedliakov, aby boli prítomní, keď dvaja spomedzi nich si prisahajú vernosť do smrti a spoja sa pre životný boj pod ťažkým jarmom otroctva a ukrutného panovania nemilosrdného a diabolsky zvrhlého vládcu, akým bol poľský bandita Komorovský.“

Dva krásne kvety lásky sa spojili v manželskom sľube pred staručkým kňazom, ktorý ich oddal pre oltárom. V tej chvíli však do chrámu vtrhli Komorovského pandúri. Prekvapeného ženícha ovalili po hlave, kňaza odstrčili, nevestu schytili a odnášali ju. Staručký farár však schytil zástavu a snažil sa zabrániť im v tom. Strhol sa boj medzi dedinčanmi a pandúrmi. Už sa zdalo, že ich vyženú von, keď vodca pandúrov vytiahol dýku a zabodol ju kňazovi do hrude. Vytryskla krv a muž klesol na zem a umieral. Keď to uvidel ľud, ochabol v strachu a vzdal sa ďalšieho boja. Zločinci sa s diabolskými výkrikmi valili z chrámu so svojou korisťou. Keď boli už pri dverách, kňaz sa z posledných síl nadvihol na kamennej dlažbe a zakrvavenými ústami slabučko zašepkal:
– Nech ťa sám Boh potresce za tvoje bohorúhavé činy! – a vypustil dušu.

Pandúri s divokým vreskom pricválali k Oravskému hradu a priniesli Komorovskému zamdleté telo Lucie. Keď ju ten uvidel, vzbúrili sa v ňom všetky temné stránky jeho duše a prikázal odniesť ju do najkrajšej spálne na hrade.

Lucia sa prebrala v prepychovej posteli s baldachýnom. Všetko bolo krásne, ale až ju hlava rozbolela z akejsi silnej voňavky, ktorou sa snažili prekryť strašný smrad a pach vankúšov a postele. Opatrne zdvihla hlavu.
– Ježiši Kriste, Mária Jozef! – zvolala, keď vedľa seba uvidela vo vášnivom kŕči zovretú tvár Komorovského, ktorý si rozopínal nohavice a blížil sa k nej.
Vyskočila z postele a utekala ku dverám. Boli pravdaže zamknuté. Komorovský sa rozchechtal:
– Vari si si holubička myslela, že mi uletíš?
– Dajte mi pokoj! Ja som vydatá žena!
– Práve preto budeš mojou. Mám na teba právo! – zovrel jej ruky ako do klieští a pokúšal sa zvaliť ju na posteľ.
Lucia bola dievča z dediny a dobre vedela, kam treba chlapa kopnúť, aby to riadne pocítil. Podarilo sa jej to. Komorovský až zaručal od bolesti a siahal si rukami do rozkroku. Rozzúril sa do biela a začali sa naháňať po izbe. Lucia schmatla ťažký svietnik a ovalila ho po hlave, presne tak, ako jeho pandúri ovalili jej muža v kostole. Komorovský prekvapene vzdychol a vyvalil sa uprostred miestnosti ako vrece zemiakov, len smrad sa okolo neho ešte viac rozšíril.

Lucia zostala bezradne stáť, nevedela čo robiť. Komnata bola zamknutá, keď sa Komorovský preberie, bude schopný všetkého. Nikdy mu nebude po vôli. Ako posledná sa jej videla len jedna cesta. Cez oblok. Ale ak vyskočí, isto sa zabije, bolo to vysoko. Ale ona si radšej zvolila smrť, ako sa poddať tomu diablovi v ľudskej koži. Pristúpila k oknu a otvorila ho…

Lucia sa nahla von z okna, zažmúrila oči, rozlúčila sa so životom a chcela vyskočiť na nádvorie Oravského hradu. V tej chvíli zacítila na svojich pleciach drsné ruky Komorovského, ktorý ju zachytil do svojich nerestných pazúrov, zdvihol ju, zúrivo ňou zatriasol a zvolal na sluhov:
– Vyneste túto beštiu na dvor, vyzlečte ju do naha, zbičujte ju a potom si s ňou robte, čo chcete!, – a sotil im nevinnú pannu do ich rúk.

Lucia ani necekla. Dala sa bez odporu vyviesť ako obetný baránok. Keď prišli na hradný dvor, hodili ju na zem a začali do nej kopať. Bola stále ticho, statočne trpela a tešila sa, že onedlho pominie jej mučenie. Komorovský zhora z okna sledoval tento výjav. Zreval:
– Už aj jej dajte dolu tie jej háby!
Sluhovia sa ňu vrhli. Zdvihli ju zo zeme a začali z nej strhávať šaty.
Lucia sa začala celá triasť. Komorovský sa stále len diabolsky usmieval.
Keď z nej bezbožní sluhovi strhli oblečenie, odrazu stal sa zázrak. Namiesto toho, aby ju všetci uvideli nahú, jej bujné vlasy sa zrazu rozliali ako prúd rieky a zakryli jej nevinnosť. Jej ústa šepkali vrúcnu modlitbu, vzdávala Bohu vďaku za ochranu.

Komorovský až spuchol od hnevu a reval na sluhov:
– Už ju aj bičujte, hovädá! Tú… božskú panenku!, – reval nepríčetne a chytal sa za zakrvavenú hlavu.

Ale nikto sa ani nepohol.

Až po čase sa jeden zo sluhov odvážil, zdvihol ruku a chcel Luciu šľahnúť bičom.
Stal sa však div divúci. Jeho ruka, akoby zachytená kýmsi neviditeľným, ostala visieť vo vzduchu.
Komorovský už priam posadnutý zúrivosťou, zbehol dolu na dvor, aby vlastnou rukou dokonal dielo pomsty. Vtom zahučal veľký hrom, z čistej oblohy udrel blesk, ktorý zasiahol priamo Komorovského. Jeho hriešne telo spadlo k nohám panny. Bolo celkom spálené na uhol a vychádzal z neho odporný pach.

Sluhovia padli na kolená a prosili pannu o odpustenie…

Lucia sa potom vrátila do svojej dediny, kde sa už medzitým vystrábil aj jej ženích Ján. Po čase sa im narodil syn, ktorého pomenovali po staručkom kňazovi, ktorý ich oddával a zahynul rukou zlosyna.

Aspoň v niektorých povestiach napokon zvíťazí dobro nad zlom.

.:.
(c) Anton Pižurný
kresba Juraj Bocian

Bežná populácia

17.01.2021

Ako od mamičky

16.01.2021

AKO OD MAMIČKY… Boli mladomanželia, mali sa radi, ona mu s radosťou varila, jemu to chutilo, ale stále musel dodať: – Je to výborné, ale nemá to chuť ako od mojej mamy“. Mladomanželka sa začala ešte viac snažiť… Ale stále to isté… Až raz sa jej jedlo pripálilo. A mladomanžel jej vtedy povedal: – No vidíš, konečne, toto je ono! Teraz to má [...]

Sen bezdomovca

15.01.2021

pocasie-18-1-2021

Z -20 ºC na + 12 ºC. Počasie sa prevráti naruby

18.01.2021 00:00

Slovensko zažije počas jediného týždňa radikálne zmeny - v počasí. Od mrazivých zimných teplôt k jarným.

China Wheres Jack Ma

Komunisti žiarlia. Čo sa stalo najslávnejšiemu čínskemu miliardárovi?

18.01.2021 00:00

Jack Ma má majetok v hodnote takmer 60 miliárd dolárov. No zdá sa, že moc a vplyv druhého najbohatšieho Číňana narazila na limity.

vláda, Matovič, , testovanie,

Od pondelka sa ide opäť testovať. Na cestu do práce bude potrebný negatívny test

17.01.2021 19:12, aktualizované: 21:46

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Lockdown bude spojený s celoplošný skríningovým testovaním, ktoré potrvá deväť dní.

rys, Bojnice

V Bojniciach sa starajú o rysa so zlomeninou panvy

17.01.2021 18:30

V Lehote pod Vtáčnikom odchytili ťažko zranenú samicu rysa ostrovida. Zotavuje sa v bojnickej zoo, čaká ju náročná operácia.

pizurny2

Slová strácajú svoj pôvodný význam a činy pravý zmysel.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 166
Celková čítanosť: 210622x
Priemerná čítanosť článkov: 1269x

Autor blogu

Kategórie