PALETA ŽIVOTAV istej krajine zúrila občianska vojna. Národ bol nezmieriteľne rozdelený na dva tábory, ktoré ovládali politici.
Jedného dňa vládni vojaci zatkli skvelého umelca, maliara obrazov, ktorý bol známy svojím nekompromisným postojom k životu a umeniu. Tvrdil, že nikto si nemôže kúpiť skutočné umenie, pretože to nie je na predaj. Vedelo sa o ňom, že neuznáva politiku vládnej strany a bol preto vyhlásený za vlastizradcu a odsúdený na smrť.
Rodina ho už dávno opustila, priatelia sa od neho odvrátili, nemal domov, nemal žiaden príjem. Prežíval už len ako dohárajúci knôt na sviečke. Nikdy sa však nespreneveril svojmu presvedčeniu o tom, že pravda je len jedna a tá nie je na predaj.
Jednému z generálov však napadlo, že by ešte mohol dostať šancu, ak by jemu a jeho štábu namaľoval krásne obrazy. Výtvarník to zo začiatku razantne odmietol, že on sa nikdy nezapredá za žiadnu cenu, ale keď mu priniesli kopu prvotriednych farieb, plátien a maliarskeho náčinia súhlasil, lebo miloval výtvarnú tvorbu, ale s tým, že tie obrazy bude maľovať zadarmo.
Tak sa aj stalo. Namaľoval obrazy všetkým generálom, ktorí boli uveličení, že sa stali majiteľmi krásnych diel.
Generál mu však potom prikázal, aby namaľoval obrazy pre všetkých ministrov a členov vlády.
Umelca ubytovali v prepychovom ateliéri, kde sa po dlhom čase konečne poriadne najedol, umyl, vyspal a splnil aj túto úlohu.
Ďalej však od neho chceli, aby namaľoval obrazy pre všetkých členov parlamentu. Umelec žiaril posvätným ohňom tvorby, farby z jeho štetcov len tak fŕkali a stalo sa tak.
Potom za ním potajomky začali chodiť jeho bývalí priatelia a tiež žobronili o obrazy. Výtvarník im vyhovel.
Prichádzali za ním aj jeho bývalé lásky, umelec stále maľoval.
Nakoniec, keď namaľoval posledné obrazy aj pre svoje deti, prišiel za ním posol v sprievode dvoch ozbrojených vojakov s dokladom, že mu je udelená milosť, lebo vládni sudcovia uznali, že sa svojou tvorbou vykúpil z trestu.
Vtedy z posledných síl rýchlo vytiahol z puzdra vojakovi, ktorý stál blízko pri ňom z puzdra revolver, zvolal:
– Život je pominuteľný, ale umenie je večné! – a vpálil si guľku do hlavy.
.:.
Anton Pižurný
20.4. 2024 SL11 (4:00)
kresba Juraj Bocian
Celá debata | RSS tejto debaty