Č l o v e k

6. decembra 2022, pizurny2, Nezaradené

Č L O V E K

Prší sneh,
drobné prsty dažďa
pokojne klopkajú
na chladnu krajinu,
Mikulášovi s deravým vrecom
zvlhli zápalky a tak
so zhasnutým špakom
uprostred bradatej tváre
zapadol do staničnej krčmy,
objednal si veľký rum a pivo,
v prázdnej smradľavej miestnosti
debatuje s čašníčkou o tom,
či bude atómová vojna,
či ľudstvo vyhynie
na ďalšiu neznámu chorobu,
či sa láska vylieči
z kovidu závisti
a vojny mamonu.

V nočnej zahmlenej sychravine
nostalgicky štekajú psy
za tým čo malo byť a nebolo,
za tým čo bolo a nemuselo.

Prší sneh a čloVek
sa akosi stráca
v čiernej diere beznádeje.
Človek… – to stále viac
znie akosi tvrdo.

Na svete pomaly umiera
Viera Mier Láska
iba bosá Nádej
ešte slabučko tlie
na dne deravého vreca.