Od malička som s úžasom vnímal chute a vône jedla ako súčasť života a s pôžitkom si ich pamätám.
Niekoľko desiatok rokov si varím sám, varil som v luxusných kuchyniach, v skautských táboroch, ale aj na jednoplatničke. Varil som francúzskemu bankárovi na ostrove La Reunion, varil som vo francúzskom meste Montpellier.
A ona mi povedala, že neviem variť.
Varil som rodine pravoslávneho kňaza, varil som ľuďom s diétami, bulímiou a s anorexiou. Varil som dvanástim chlapom na Ranči Nádej. Pritom ma už roky trápi reflux.
Dobrým kuchárom nie je ten, kto má plnú chladničku a špajzu, ale ten, ktorý aj z ničoho vie uvariť dobré jedlo.
Varenie, písanie a milovanie sú jednoduché: Treba dať dobré veci v pravej chvíli do správnych súvislostí.
K vareniu nepotrebujem recepty, ani váhy, varím podľa svojej fantázie a skúseností, pripravujem knihu vlastných receptov.
Mojimi najobľúbenejšími knihami sú Achille Gregora „Muž v zástere“ a Simmelova „Nemusí byť každý deň kaviár“.
A ona mi povedala, že neviem variť.
Mojim najmilovanejším jedlom sú bryndzové halušky, ktoré hádžem ručne z lopárika.
Viem dobre čo je niekoľkodňový hlad, jedol som aj plesnivé jedlá, jedol som s bezdomovcami v charite aj s huličmi v parkoch.
Varenie je pre mňa zmyslom života, koníčkom a terapiou. Variť treba s láskou a fantáziou.
A ona mi povedala, že neviem variť.
Ona, ktorá ani nevie poriadne rozoznať druh mäsa na mäsiarskom pulte, vie variť stereotypne tie isté jedlá len presne podľa receptov, ona ktorá nevie, aký je rozdiel medzi gurmánom a gurmetom.
Ale keď ona, ktorá často ani len neochutná jedlo, ktoré som hodiny pripravoval, navarí jej sviečkovú, tak pre mňa nastáva sviatok a ja ju milujem…
.:.
© Anton Pižurný