(P A V U ) Č I N Y
Odhodlané, podlé. Milosrdné, kruté. Bez zmyslu, zmysluplné.
Činy, výčiny, prečiny, zločiny. Nečinnosť. Ale aj dobročinnosť.
Činy, ktorými sa na konci dostaneme do tunela.
Podľa kvality a miery na niektorých čaká na jeho konci svetlo, iní ho neuvidia,
ale ostanú navždy v tuneli, ktorý si možno sami vyhĺbili.
Účinky počinov, ktoré niekedy naši vyčíňajúci činovníci činia, sú logickým dôsledkom vyprázdnenosti pravého zmyslu. Zločin?
Čin – čin vrabce, čin – čin poháre, ohýbanie slovenčiny.
Nič zničia činy a tam kde nič nie, ani Boh neberie.
Asi tam ani nemá kto dať. Pavučina našich činov sa rozvlní, ak sadne mucha na lep.
A to je potom jej koniec. A nový začiatok hladného pavúka…
Ale aby sme nepôsobili príliš morózne, tak radšej zakončíme slovami klasika:
– Nechajte ich, veď oni nevedia, čo Číňania…
A nečinnosť je príčinou vzniku zločinnosti.
.:.
© Anton A. PIŽURNÝ, 1999